A je to! (takmer…)

Zaručene ste už počuli okrídlené príslovie Radšej trikrát vyhorieť, ako sa raz sťahovať. Ako to už s okrídlenými prísloviami býva, je zaručene pravdivé.

Približne na to som myslel, keď som večer bezvládne dopadol na improvizovanú posteľ a nevládal už ani bečať. Pohľadom som fixoval nadržaného komára sediaceho na plafóne a skormútene uvažoval, v ktorom vreci či škatuli spočíva elektrický odparovač vraždiaci komáre. Situácia sa vyvinula tak, že ešte hodnú chvíľu budem jednotlivé veci loviť v tých obaloch, ktoré poslúžili na ich prepravu z miesta A na miesto B…

Idylku som nečakal, ale skutočnosť zďaleka predčila všetky nočné mory, ktoré kedy na ľudstvo zoslali božstvá spánku. Začalo to nevinne. Radostným úsmevom pri uvedomení, že až na pár drobností je môj byt konečne zrekonštruovaný, vymaľovaný a schopný prevádzky. Úsmev zhasol rýchlejšie ako sviečka počas konfrontácie s hurikánom Rita.

Poslední robotníci na mojich ruinách totiž zodpovedne zakryli parketovú podlahu kartónom. Keď som sa pustil do jeho likvidácie, zmŕtvel som. Predchádzajúci robotníci, šľak ich traf na mieste, kde stoja, mi prichystali škaredé prekvapenie. Parkety husto pokrývala stierka. Tí nemožní bastardi sa vôbec nenamáhali so zakrývaním podlahy a kam stierka zo steny odkvapla, tam aj zostala. V lepšom prípade. V tom horšom do nej totiž šliapli a príčinlivo ju rozniesli po celom byte.

A tak to prišlo. Najprv špachtľou odstrániť guče stierky. Potom pekne na kolená a drhnúť parketu po parkete. Celá operácia trvala takmer dva dni a moje kríže mi ju nezabudnú do konca života. Ešteže som na to nebol sám, inak by som teraz sedel uprostred obývačky a usedavo plakal.

Úplne zničený zo škrabkania podlahy som sa dotackal domov – a poďho baliť sa. Nechápem, kde sa u mňa vzalo toľko vecí. Samotné sťahovanie už bola potom hotová polahoda: nabehli dvaja (!) chlapci, nabrali na seba, čo uniesli, makali ako draci – skrátka, sťahovanie aj s cestou trvalo dve hodiny. Zvládol som iba vybaliť si papuče, zimprovizovať posteľ a padnúť do nej.

Hladké sťahovanie muselo mať zákonite protiváhu v podobe komplikácií kdesi inde. Hneď na druhý deň, keď som sa nejakou automatikou dostal do práce. (Neviem totiž, kde mám kávu, čo je inak takto podmienkou, aby som vôbec trafil z domu.) Môj dodávateľ kuchyne mi totiž roztomilo zahlásil, že linka, báraj už týždeň hotová, nebude zajtra, ale na budúci týždeň. Nasledovalo intenzívne použitie Zdvorilého-Ale-Rezolútneho hlasu, aby som ich presvedčil, že v žiadnom prípade to nejde budúci týždeň.

A to ma čaká ešte návrat do svojho doterajšieho bydliska a intenzívne čistenie (lebo to tam vyzerá, ako keby tam desať rokov bývalo stredne čistotné prasiatko). Potom to tam vymaľovať…

Nečudujte sa, že intenzívne myslím na to, či by nebolo jednoduchšie škrtnúť zápalkou a…


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.