Viete, hnevám sa.
Nemali by ma niektoré veci už zlostiť, napokon, zvykli sme si na kadečo. Ale aj tak, raz za čas sa stane, že sa skrátka nakrknem.
To keď som si prečítal, že ďalší papaláš získal titul za nič. A na tej istej vysokej škole.
Spomenul som si na čas, keď som sa po návrate z Austrálie snažil, logicky, dokončiť si školu. Lenže na naše ctené univerzity bol môj neštandardný prípad priveľa. Človek, ktorý neprichádza rovno zo strednej školy a ešte žiada uznať nejaké predchádzajúce vzdelanie? Preboha, čo s ním? Museli by sme sa nad tým zamyslieť a nejako to riešiť! Čo urobíme? Čo urobíme?
Vyriešili to tak po slovensky. Strčili hlavu do piesku a tvárili sa, že neexistujem. Mohol som sa aj pretrhnúť, skrátka na mňa nereagovali. Však keď budeme akýkoľvek problém ignorovať dostatočne dlho, vyrieši sa aj sám.
Medzi týmito vzdelávacími inštitúciami bola aj Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Svätej Alžbety. Dnes už viem, kde som urobil chybu. Mal som sa zaštítiť nejakým papalášom. Alebo im nastrkať prachy a uistiť ich, že mi nejde o nič iné, len o ten papier. Zjavne na nič iné tá vysoká škola neslúži. Zrejme to “vysoká” v jej názve naznačuje, že je len pre vysoko postavených.