Ten kreslený vtip som síce nikdy nevidel, ale často ho všelikde spomínajú. Nabetón ste o ňom už počuli. Stoja dvaja kozmonauti na Mesiaci pred raketou a jeden druhému hovoria: “Na mňa sa nedívaj, ja som ju nezamykal!”
Vtipné je to nanešťastie len dovtedy, kým sa vám nestane niečo podobné. A nemusíte byť ani na inej planéte, aby vám zavreté dvere spôsobili riadne problémy.
Prerábanie bytu, nočná mora len o niečo znesiteľnejšia ako sťahovanie. Všade prach, neporiadok ako v tanku a predovšetkým tony a tony odpadkov a odpadu. Najlepším priateľom človeka je v takej situácii pevné igelitové vrece.
Pevné igelitové vrecia však majú háčik v tom, že ich z času na čas treba vyniesť. Viac rúk viac zmôže, a tak sa moje dve ruky pripojili k dvom rukám môjho brata a svorne sme vyniesli štyri vrecia odpadu ku kontajnerom. S pocitom dobre vykonanej práce sme sa vrátili do bytu… a ostali sme stáť na chodbe.
Vina padá na moju hlavu, musím sa priznať. Spokojný, že však kľúče mám, som za sebou zabuchol dvere. Lenže. Lenže z druhej strany boli kľúče v zámku. Všetci, ktorí sa v takejto situácii niekedy ocitli, sa v tejto chvíli radostne a škodoradostne uškŕňajú. Áno, bolo to tak. Kľúč do zámky zvonka strčiť nešiel.
A teraz raď, kozmonaut.
Pred očami mi predefilovala štandardná procedúra: zavolať zámočníka a pod policajným dozorom dvere otvoriť. Haha. List vlastníctva ešte nemám, adresa na občianskom ma identifikuje ako obyvateľa iného mesta… Policajti mi môžu, ale ani nemusia uveriť.
“Tie dvere sú papierové, vykopni ich,” navrhuje môj akčný brat.
“No, a potom ich už nezavrieme,” odmietam.
Rádio spoza dverí veselo vyhráva a my tam stojíme ako tí dvaja kozmonauti. Môj akčný brat vymyslí kaskadérsky kúsok: “Preleziem cez balkón od susedov. Len im zazvoň a vybav to.” Nooo, neviem, čo je ťažšie, liezť cez balkón, alebo vysvetľovať susedom, že som nový obyvateľ vedľajšieho bytu a chcem použiť ich balkón ako trošku netradičný vstup.
Ostatné možnosti sa však minuli, tak odhodlane zvoním. Pobaveným susedom rozpačito vysvetľujem, čo sa mi stalo. Našťastie ma už zaregistrovali, tak nemusím dokazovať, že ten byt je môj. Ochotne vpustia dnu môjho akčného brata, ktorý lezie cez balkón. Prší, a pokiaľ sa pošmykne, budem mať čo rodičom vysvetľovať…
Všetko našťastie dobre dopadlo. Brat bez ťažkostí a bez úrazu preliezol z balkóna na balkón a otvoril znútra raketu, pardón, dvere. Zoznámil som sa so susedmi a odteraz si dávam pekelný pozor, či na druhej strane zatvárajúcich sa dverí nie sú kľúče!