Rada do života vždy zaváňa niečím nepekným. Väčšinou je to niečo, čo rozhodne nechcete počuť, prípadne je vám to úplne jedno. Nech je akokoľvek, väčšinou sa dobre mienenou radou aj tak nemienime riadiť a radšej sa spoliehame na metódu žitia v štýle pokus – omyl.
Pritom niekedy sa oplatí takú radu poslúchnuť. Najmä, keď je odovzdaná zvláštnym spôsobom. Napríklad na úctyhodnej hrudi akejsi dievčiny.
Stála na zastávke električky aj s priateľom, ktorého jej tričko úplne fascinovalo. Nečudo. Okrem značného napätia sa krížom cez prsia skvela spomínaná rada do života. A bola taká nečakaná, že okamžite zatlačila do pozadia slečnino masívne popredie.Tá rada bola takáto:
Usmievaj sa. Ľudí to zmätie.
Snáď sa nikto nebude čudovať, že tento aforizmus je na sto percent pravdivý. Mám to odskúšané. Po prečítaní onoho nástupu a odjachaní električky som sa začal uchechtávať a dobrých pätnásť minút nemohol prestať.
Spolucestujúci a potom okoloidúci sa pri pohľade na môj široký nezvládateľný úsmev veru dívali veľmi zmätene!