O hmyzisku obrovskom

Už tretí rok neomylne identifikujem definitívny koniec jari podľa toho, že sa mi do bytu začína sťahovať hmyz. Neviem, prečo to robí. Obzvlášť hmyz, ktorý v interiéroch nemá čo robiť a pochybujem, že sa mu u mňa páči. Tento rok má aspoň ospravedlnenie – vonku je počasie, že by človek ani len ten hmyz von nevyhnal. Napriek tomu trvám na tom, že exteriérový hmyz patrí do voľnej prírody a hmyz, ktorý to nepochopí, má u mňa ťažký život. A veru nie dlhý…

Samozrejme, sú výnimky, ktoré vo svojej blízkosti nestrpím. Napríklad komáre. Tie veľmi rýchlo zistia, že tu čosi neštimuje. Otrávené chemikáliou z protikomárieho odparovača už nestihnú varovať kolegov a potupne hynú.

Žiadne pochopenie nemám ani pre osy. Je to dôsledkom istého nemilého stretnutia, keď ma jedna z nich uhryzla. Je síce pravda, že som ju nechtiac vyprovokoval – ale prečo liezla do mojich nohavíc? Keby som tušil, že je tam, tak ich pred oblečením vytrasiem. Namiesto toho som si ich nič netušiac obliekol a na milú osu si sadol… Mal som šťastie v nešťastí – uhryzla ma do stehna. Stačil kúsok vedľa a bola by z toho veľmi trápna historka…

Celoročne vítaným návštevníkom sú u mňa pavúky. Máme totiž spoločného nepriateľa – muchy. S tými sa vôbec nič nedá robiť, a tak to prenechávam špecialistom. Nanešťastie, pavúky zväčša časom uhynú od hladu, pretože múch u mňa nebýva až tak veľa. Pôsobia tiež značnú nervozitu u niektorých príslušníčok ženského pohlavia, ktoré sa tak v mojom byte necítia tak komfortne, ako by sa návšteva cítiť mala.

Do nemilej situácie ma však dostal hmyz, ktorý neviem identifikovať. Nestaral by som sa oň, ale nanešťastie, je obrovský. Vyzerá ako gigantický komár, ibaže je celkom neškodný. Tuhľa ráno som vstal, idem si po kávu do kuchyne – a okolo letí velikánsky hmyzisko. Ani nepozdravil. Večer zase podnikal nálety na svietiaci monitor, čo bolo dosť nepríjemné. Sústredene pracujem a tu zrazu predo mňa skočí čosi ako komár videný lupou.

Bol som teda v rozpakoch. Mám tu hmyzieho hosťa, ktorého som nepozýval. Je neškodný, ale jeho temperament je nevhodný – keď na vás takéto niečo zaútočí, aj sa v prvom momente zľaknete. Hmyz odolával mojej dobrej snahe vyhnať ho do voľnej prírody. Ale mám ho zabiť? Po prvé, nesúhlasím so zabíjaním nikoho, kto by si to nebol zaslúžil. Po druhé, po takom hmyzisku ostane na stene aj dosť veľký fľak!

Odpoveď prišla sama. Keď som sústredený hľadal na nete, čo to môže byť za potvoru, návštevník sa zase oplieskal o monitor. Keďže to nesplnilo účel, nech bol akýkoľvek, rozladene sa usadil na stene. A mňa skoro šľak trafil. Viac som nečakal. Smrť preňho prišla rýchlo a dúfam, že bezbolestne.

Jeho mŕtvolu som vyložil na balkón. Ostatným pre výstrahu. Snáď to pochopia.


Facebook

G+