Smolničky

Počul som to už tisíckrát: smoliari neexistujú, to je všetko len v našej hlave. A viete čo? Vôbec to nie je pravda.

Ľudia-smolničky existujú. Priťahujú smolu ako magnet.

Ale podľa môjho pozorovania má každý človek talent na niečo iné. Keď cestujem MHD s niekým, už som si navykol ho upozorniť, aby v žiadnom prípade nešiel načierno, pretože revízorská prepadovka je viac než istá. Mňa sa to až tak netýka, načierno necestujem ani za svet, a keď sa mi aj podarí, revízori ma obídu. Ľudia cestujúci v mojej spoločnosti to šťastie nemajú.

Môj otec je smoliar z iného súdka. Vieme, že sa s ním neoplatí vkročiť do obchodu, pretože akonáhle sa postaví k pokladni, niečo sa stane. Pokladníčka nemá vydať drobné, kód výrobku nie je v systéme, alebo začne štrajkovať samotná pokladňa. Ani sa už nad tým nepozastavujeme.

Ale moje skutočné nadanie spočíva v kazení počasia. Nepamätám si dovolenku, počas ktorej by bolo počasie aspoň znesiteľné. Pri mori sa z ničoho nič objaví vytrvalý studený vietor a jediný horúci deň nastane vtedy, keď nás to už prestane baviť a vyberieme sa na výlet autom, ktoré nemá klimatizáciu.

Vybrali sme sa zliezať Slovenský raj. Zamračilo sa, akonáhle sme vystúpili z vlaku a pustilo sa pršať. A pršalo vytrvalo nasledujúcich päť dní a nocí. Presne toľko sme vydržali, kým nám rupli nervy. Stany sa už ani nedali zbaliť, také boli nasiaknuté. Na stanici sme čakali na vlak. V tej chvíli si mraky spomenuli, že už dávno majú byť niekde inde a odtiahli.

Po príchode do Sydney som sa z teplotného šoku spamätával celé dva týždne. Následne sa prudko ochladilo na zimné teploty a celý zvyšok jesene – a, prirodzene, aj zimy, tam zanovito zotrvali.

Prišiel som na Slovensko a teploty v tej chvíli spadli pod mínus pätnásť. Priletel som do Melbourne a už tu mali horúčavy, ktoré trhali historické rekordy.

Našťastie, ani moje paranormálne vplyvy nedokážu meniť klímu natrvalo a prišlo ochladenie. Dnes dokonca dážď. Tešil som sa, lebo podľa zjavu miestnych parkov (zelené stromy, usušená tráva) tu nepršalo zhruba pol roka.

So zaujatím som sledoval suseda, ktorý si práve dnešný deň vybral na opravu strechy. Kvapky veľkosti poldecáka radostne mizli v diere, ktorú ráno v strešnej krytine vyhlodal.

Som rád, že nie som sám na svete, koho svätý Peter prenasleduje!


Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *