Toto sme chceli, Slováci?

Je teplo. Presnejšie povedané, je TEPLO. Vzduch sa mení na akúsi zvláštnu hustú hmotu, v ktorej len s biedou nájdeme kyslík. Slnko praží ako zmyslov zbavené a na každý mrak sa dívame takmer ako na spasiteľa. Úľavu neprináša ani noc, teplota neklesne natoľko, aby sa rozhorúčené domy a cesty ochladili. Nočné búrky (kedysi chodievali popoludní, prípadne večer, teraz uprostred noci) na chvíľu vyčistia vzduch, ale už ráno je všetko pri starom. Ako keby žiadna búrka nebola, teplý vzduch vysuší mláky a slnko naberá novú silu na pečenie.

Pracovná výkonnosť prudko klesá, únava sa stupňuje. Na každý pohyb spotrebujeme dvojnásobok energie, v noci sa nedá spať. Ľudia kolabujú jeden za druhým, sanitky lietajú… Ľudia hromžia na globálne otepľovanie a na neznesiteľné horúčavy…

Áno, tí istí ľudia, čo takto pred dvoma týždňami fňukali, že takúto zimu v lete ešte nepamätajú a že už je načase, aby prišlo skutočné leto. Tak ho tu máte. Skutočné leto. Toto ste chceli, Slováci?

Dívali sa na mňa ako na šialenca, keď som vyhlasoval, že ja som s pätnásťstupňovými teplotami spokojný, pretože obliecť sa dá vždy, ale keď nastanú horúčavy, vždy sa dá vyzliecť len to, čo máte na sebe. A potom čo? Nešťastníci, ktorých zamestnávateľ šetrí na klimatizácii, sa môžu ísť akurát bodnúť.

Ľudia sú skrátka nespokojní vždy. Aj v prípadoch, keď skutočne nemusia byť. Keď budete v novembri reptať proti vlezlej zime, spomeňte si na tento čas, keď sa topil asfalt, zapekali mozgy a lapalo sa po dychu.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.