Zastaviť sa a nemyslieť

Predstavujem si televíznu hlásateľku, aké dnes už neexistujú. Sedí v štúdiu, perfektne nalíčená, po pravici vkusne naaranžovaná vianočná kytica či veniec so sviečkou. S typickou hlásateľskou melódiou v hlase zaspieva: “Vianoce sú čas zastaviť sa, zamyslieť sa…”

Zamyslel som sa akurát nad tým, že bude fajn sa konečne zastaviť a NEMYSLIEŤ. Začal som s tým už relatívne skoro. Teda s tým nemyslením. Napríklad až do pondelka som vôbec nemyslel na to, komu čo kúpiť na Vianoce.

Nemyslel som napríklad ani na vianočné / novoročné želania. Teraz mi vo veľkom chodia, e-mailom aj klasickou poštou, súkromné aj služobné. Na moju veľkú radosť sú všetky vkusné. Asi mám dobrý okruh známych a služobných kontaktov. Ja tento rok nebudem posielať nič. Nemyslel som na to. Nič som nevymyslel.

Moja skromná vianočná výzdoba ticho spí v skrini. Nepomyslel som na to, že by som ju vytiahol a privodil si vianočnú náladu. Ani neviem, či mám baterky do svetielok. Nejako som na to nemyslel.

Teším sa na Vianoce. Nie pre Vianoce, ale preto, že sa konečne zastavím a nebudem myslieť. Presnejšie povedané, budem. Ale na to, na čo chcem ja.


Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *