V už dávno stratenom parodickom seriáli na motívy Slovensko hľadá Superstar som vymyslel myšlienkový stroj. Vlastne to nie je celkom pravda, ja som ho vymyslel už skôr, vtedy som len o ňom napísal. Keďže seriál je stratený definitívne, že ho ani Google nenájde, musím ten stroj opísať znova: skladá sa z psychedelického spojenia piestov, ozubených kolies, najmodernejšej techniky a súčiastok tak bizarných, že ešte potrvá pár storočí, kým ich vymyslia.
Stroj funguje na okolité podnety, ktoré sa doň dostávajú vo forme úhľadne nakrájanej bravčovej pečienky. Keď prejdú strojom, vyroja sa z neho myšlienky, niektoré opäť ako bravčová pečienka, ktorá zopakuje proces niekoľkokrát, kým zapadne.
No a ten stroj mám v hlave.
Stroj beží nonstop. Už ráno sa prebúdzam na to, že nad niečím tuho premýšľa a vôbec sa mu nechce prepnúť prevod na normálne fungovanie. Pokojne šrotuje pečienkové podnety z divokej ríše snov a zo sfér vzdialených vedomiu, nenamáha sa napríklad zistiť, koľko je hodín a či som nezaspal niečo dôležité.
Mať toto v hlave je jedna výhoda – nikdy sa nenudíte. Napríklad keď pri ceste vlakom zistíte, že baterka v mobile melie z posledného a teda čítanie neprichádza do úvahy. Stačí sa pohodlne oprieť a nakopnúť stroj, nech si trochu premaže ložiská. Ono to funguje priam zázračne. Myšlienky sa rozletia rôznymi podivuhodnými smermi a premyslíte si aj veci, na ktoré sa vám za normálnych okolností myslieť nechce.
Niekedy je to však aj oštara. Toto zariadenie v mozgu sa totiž z neznámych príčin samočinne zapínalo, aj keď som sa snažil šoférovať. Z veľkej časti moje prabiedne šoférske schopnosti pramenia z toho, že mi je fuk, čo sa deje okolo, ja si pokojne premýšľam o niečom inom. Netreba hádam dodávať, že to nie je dobrý postoj za volantom smrtiacej zbrane.
Inokedy, ako napríklad dnes ráno, budím pozornosť okolia. Zradný myšlienkový stroj začne zákerne vyťahovať pamäťové zásuvky. Dnes si na mňa prichystal scénu z Alice v krajine zázrakov. Dôstojný (ehm, ehm) súdny proces narúšali nespôsobné morčatá, ktoré súdni zriadenci eliminovali tým, že ich vopchali dole hlavou do vreca, zaviazali ho a potom si naň sadli. A teraz sa skúste v tichu a rannej namosúrenosti vlaku nesmiať. Čím viac sa snažíte, tým menej vám to ide, až sa škeríte na celé kolo ako šialenec.
Ale občas je stroj poslušný a spracuje podnety, ktoré mu úmyselne dodám. Hodil som teda pár kusov nakrájanej bravčovej pečienky do stroja a po chvíli vyliezol výsledok. Nepotešil ma. Stroj mi žoviálne povedal, že podľa všetkého som stratil súčasnú prácu, podľa všetkého som novú nezískal a okrem toho prší a je kurevská zima.
Asi som mal radšej ostať pri tých eliminovaných morčatách.