Názov: Kronika zlých nápadovVyšlo: 2009
Jedna jediná vec o pekle je istá - ak sa tam ocitnete, budete uprostred svojej rodiny. A to už nehovoriac o tom, že ani za života si pokoja príliš neužijete.
Roman, rozprávač tohto príbehu o tom vie svoje. A vie, že keď jeho sestra (trpiaca záchvatmi ničivej agresivity) ohlási svadbu so všetkým, čo k tomu patrí, je to zlý nápad.
Lavína katastrof sa dáva do pohybu a Roman má čo robiť, aby si uchoval aspoň nejaký zdravý rozum - čo nie je ľahké, keď musíte znášať vašich rozvedených rodičov a ich svojráznych nových partnerov, výstredné babičky, diabolského brata, fanatickú sesternicu, problematickú nevlastnú sestru, zákernú svadobnú tortu, mumifikovanú opičku, krádež svadobnej kytice, stovky rezňov, podlú susedu Čupkovú a dvojicu podozrievavých policajtov.
Moja rodina zlými nápadmi vždy oplývala. Deň pred sestrinou druhou svadbou som mohol radostne skonštatovať, že z členov mojej rodiny zlé nápady priam prýštia. Už samotný nápad mojej sestry opäť sa vydať som označil za zlý okamžite, ako s ním prišla.
„Idem sa vydávať,“ povedala po dlhom otáľaní do telefónu.
„To je zlý nápad,“ odvetil som doslovne.
„Tušila som, že nebudeš nadšený,“ zabrblala Zuzana a podarilo sa jej dostať do hlasu jedinečný tón, ktorý aj mužské ucho, načisto hluché k podobným nuansám, dešifrovalo ako: „Ty ma nikdy nepodporíš, a to ani vtedy, keď by som to skutočne potrebovala!“ Nenechal som sa vmanipulovať do odobrenia jej sobáša a nemilosrdne som pokračoval: „Nevravela si, že chceš byť hocičím, len nie ako matka?“
„Toto je iné,“ vyjednávala Zuzana.
„Vôbec to nie je iné. Rozprávaš presne ako alkoholik. Stávaš sa závislou na svadbách, drahá moja.“
„Blbosť, bola som predsa vydatá iba raz!“
„Len šťastnou náhodou a zlým úmyslom nášho brata sa nejdeš vydávať už po tretí raz,“ pripomenul som jej epizódu, na ktorú zaručene nespomína v dobrom.
Z jednej jej svadby už totiž zišlo, presnejšie povedané, svadba sa načisto prekazila. To bol jeden z lepších Adamových výkonov. Tri týždne pred svadbou milého nádejného ženícha zviedol a dotyčný, pripretý o stenu jeho citovým vydieraním, potom celý bledý objasňoval Zuzane, že sa hlboko mýlil a v skutočnosti nie je zaťažený na atraktívne blondíny, ale na modrookých kučeravých blondiačikov, napríklad ako je Adam.
Vysvetľovať niečo podobné mojej sestre je ako vojsť do klietky k tigrovi na redukčnej diéte. Chudák aj tak skončil, len-len že unikol a na pohotovosti ho zašívali hodinu a pol. Môj braček s tvárou anjela a povahou perverzného diabla ho navyše po týždni vykopol z postele s odôvodnením, že sa nemôže dívať svojej sestre do očí.
Keď som mu jeho nevkusný postup vyčítal, poslal ma do zeleninovej záhradky. „Ty by si chcel, aby sa Zuzana nešťastne vydala?“ obhajoval sa. „Išlo mi len o jej dobro, ten drúk vôbec nie je môj typ.“
„Zuzin asi áno a nie som si istý, či je pre teba momentálne bezpečné sa k nej priblížiť,“ varoval som ho.
Adam zvraštil čelo: „Ach áno, to mi pripomína, práve za ňou idem. Nepôjdeš so mnou, keby sa mi náhodou snažila prehryznúť hrdlo skôr, ako stihnem niečo povedať?“
Adam bol nezastaviteľný, tak v rámci prevencie vraždy som išiel s ním. Zuzana rozhodne nebola nadšená. V skutočnosti chrlila oheň, síru a napalm.
„Vlastne som ťa zachránil,“ poúčal ju, zatiaľ čo ona sa snažila vytrhnúť z môjho zovretia a krvavým spôsobom ho zniesť zo sveta. „Bola by si šťastnejšia, keby si ho raz s nejakým chlapom pristihla v posteli? Si nemysli, už keď som sa naňho pozrel, som vedel, čo je zač,“ vysvetľoval jej pokojne. „A medzi nami, v posteli bol aj tak drevo,“ dodal.
„Prestaň a dones chloroform!“ zaryčal som, lebo už som bol celý dotlčený a doškriabaný a moja zúrivá sestra začínala vyhrávať. Podarilo sa nám ju čímsi zdrogovať a upokojiť. Vtedy sa slávnostne zaviazala, že so svadbami skončila.
Nie nadlho, ako sa zdá.
„Skrátka si zase ulovila chlapa, ktorého už o dva týždne nedokážeš vystáť. Teraz to budeš mať okorenené ešte aj rozvodom. Vysvetli mi, prečo si ho jednoducho nemôžeš nasťahovať k sebe a potom vyhodiť. Ako obvykle,“ snažil som sa ju nasmerovať správnym smerom.
Zuzana si povzdychla. „Ale... on už u mňa býva... Pol roka predsa...“
Prehltol som prekvapenú otázku: Ty si s Tónom vydržala viac ako pol roka? Zuza cítila, že hrozí podobná veta, preto urýchlene pokračovala: „Mne by na tom až tak nezáležalo, ale babička na tom trvá.“
„Odkedy sa riadiš podľa babičky?“
Zuzana čosi zadrmolila. Na čelo mi vystúpil pot. „Prosím? Mohla by si to zopakovať? Na chvíľu mi to znelo, akoby si povedala, že si tehotná...“
„Fakt?“ začudovala sa. Po chvíli mlčania už o niečo zreteľnejšie povzdychla: „No, ja som ale naozaj tehotná.“
Po chvíli napätého mlčania som hovor ukončil: „Zavolám ti, keď sa z toho spamätám.“
Stiahnuť zadarmo:
PDF:
ePUB:
PRC:
