Názov: Rodinný albumVyšlo: 2010
Zmes sci-fi aj nesci-fi poviedok má spoločného menovateľa - rodinu, deti, rodičov, súrodencov, staré mamy a vnukov.
Zistíte, aké je to starať sa o tamagoči. Matej vám porozpráva čosi o svojej krstnej mame - Smrti. Rodinné väzby platia aj vo svorke hyen. O matkách a deťoch vám čosi povie Kristián a o otcoch zase Otče náš, Sľub a Výstrednosti. Staré mamy môžu sedieť na balkóne, alebo ako Amália nastúpiť na električku...
Amália
Predstaničné námestie
Večer už značne pokročil, keď pani Amália Nožíková prišla na zastávku električiek pod hlavnou stanicou. Pár okoloidúcich výrastkov jej venovalo zbežný pohľad, z ktorého vyčítala: Čo o takomto čase robí dôchodkyňa vonku? Všetci dôchodcovia sedia doma zaliati belasým blikotom televízora. A táto storočná babka sa chce premávať?
Storočná, stisla pery a podvedome sa ešte viac vystrela. Ja som storočná. Každému, kto má menej ako päťdesiat, musím pripadať ako storočná. Nie je to až tak ďaleko od pravdy, ale do stovky mám ešte dosť ďaleko. Dvadsaťšesť rokov. Za ten čas by vyrástla celá nová generácia.
Keď mala Amálka Nožíková dvadsaťšesť rokov, zdalo sa jej, že už žije sakra dlho. Stihla sa vydať, porodiť a ovdovieť. Keď mala dvakrát toľko, už sa jej to tak nezdalo. Viac sa nevydala, neporodila a logicky ani neovdovela. A teraz, vo svojich sedemdesiatich štyroch rokoch sa jej to ešte stále nezdalo.
Nedá sa nič robiť, som stará, povedala si svojím Nemilosrdným hlasom. Pozrela na hodinky, aby jej Nemilosrdný hlas pripomenul radšej čas v hodinách, nie v rokoch. Ale oba údaje sa momentálne dosť prekrývali. „Desať minút,“ zašomrala.
A budem staršia, povedala si Nemilosrdným hlasom. Je na tom azda niečo zlé? Nie. Tak to má byť. Mala by som chcieť byť znovu mladá, čerstvá vdova, ktorá má uživiť malé dieťa z biedneho učiteľského platu? Nie. Všetko je tak, ako má byť, a je to tak dobre.
Učiteľka dejepisu, ktorá napriek svojmu mladému veku dokázala postaviť študentov veľmi rýchlo do pozoru. Vekom sa táto jej schopnosť ešte zdokonaľovala. A práve tá jej pomohla, keď si išla privyrobiť.
„Mladá pani, vy chcete viesť električku?“ díval sa na ňu skepticky tučný pánko v okuliaroch, božemôj, ako sa len volal?
„Áno,“ povedala a dívala sa mu priamo do očí.
„Hm, máte vôbec vodičský preukaz?“
„Samozrejme, že mám.“
Premeriaval si ju. „Popri zamestnaní?“
„Áno.“ Nevysvetľovala, nežobronila, len tam stála, pevne rozhodnutá odísť odtiaľto na električke alebo vôbec. „Večer, v noci, cez víkendy.“
„V noci? To nie je pre... prepáčte... pre ženu.“
„Ženy som videla viesť električky minimálne pred rokom,“ odvetila sucho.
„To áno, ale pochopte... Ste vysokoškolsky vzdelaná, učiteľka, ako hovoríte...“
„Som vdova, môj plat ani dôchodok nestojí za nič, musím si privyrobiť,“ spražila ho Nemilosrdným hlasom. Zďaleka ešte nemal kadenciu a ráznosť, ktorú ešte len mal získať, ale bohato stačil.
Prijali ju.
Stiahnuť zadarmo:
PDF:
ePUB:
PRC:
