Môže za to umývačka riadu. Teda najmä to, že ju nemám.
Postihla ma totiž trudnomyseľnosť, keď som umýval riady. Otravná činnosť. Tak som dumal, o čo by bolo lepšie, keby som ju mal. Napríklad v byte, čo som predal, bola. Lenže ten byt išiel tahet, keď som sa sťahoval do Austrálie.
A teraz som naspäť. Bez umývačky.
A bez Austrálie.
Na chviľu som sa zasníval: čo by bolo, keby sa mi tam podarilo ostať? Stačila by maličkosť: nepresťahovať sa v tom nešťastnom roku 2009 z jedného mesta do druhého a začať školu skôr.
Všetko by bolo inak. Ubzikol by som platnosti nových zákonov a možno by som už bol hotový Austrálčan. A ako taký by som si v angličtine povzdychol: Keby prasce mali krídla, lietali by.
Dokončil by som si školu, zamestnal sa a namiesto písania o zdravotníctve by som mal zdravotníctvo z prvej ruky.
A ktovie, možno by som mal v tom austrálskom hypotetickom byte aj umývačku riadu.
Lenže to sa už nestane a môžem len fantazírovať, ako by to vyzeralo.
No pri tom fantazírovaní mi napadlo aj čosi iné: čo keby som napríklad raz poplietol dávkovanie liekov a nejakému pacientovi ublížil? Či nebodaj ho nechtiac dostal na onen svet?
Keby bolo keby, boli by sme v nebi, hovorievame v slovenčine. Ale to nie je celkom presné. Keby bolo keby, nebo nie je zaručené. Naopak, do kategórie “keby” spadajú aj celkom pekelné záležitosti.
Je pekné si predstavovať alternatívy, ktoré sa nikdy nestali, ako lepšie oproti súčasnému stavu.
Lenže ak by prasce mali krídla, srali by na nás z oblohy.