Posledné dni boli pre štát Victoria skutočnou pohromou. Požiare pohltili krajinu, domy aj ľudí. Príroda a duševne chorí ľudia spôsobili peklo, na aké sa zle pozerá aj tým, čo sú obrnení dlhoročnou žurnalistikou.
Včera, v piatok trinásteho, sa dym z ohňov vovalil do Melbourne. Mesiac sa sfarbil do červena, oznamujúc tragédiu. Rovnako, ako pred stáročiami lial choré červené svetlo na bojiská. Už sa nedalo predstierať, že to všetko sa deje za bezpečnou sklenenou stenou televízora. Bolo to tu, neďaleko. Ľudia nariekajúci za príbuznými a priateľmi sú skutoční.
Oheň sa vrútil do životov ľudí doslovne aj sprostredkovane. A hoci silný vietor rozdúchaval požiare, rovnako sa zdvihla aj neutíchajúca vlna solidarity. Okrem stoviek vyjadrení sú to aj doslova desiatky miliónov dolárov, ľudia v okolí požiarov ponúkajú ubytovanie tým, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Pomáhajú skontaktovať stratených príbuzných. Športovci organizujú benefičné zápasy. Supermarkety posielajú celodenné tržby na účet Červeného kríža.
A nech je to akokoľvek príšerné, predsa len z toho vyplýva jedno: s ľuďmi to nie je také zlé, ako si mnohí myslia. Ešte stále sme ľudia.