“Vieš, že po internete koluje tvoja nahá fotka?” napísala mi jedna dobrá duša.
Zdúpnel som. Ako by to bolo vôbec možné? Veľmi nerád sa fotím ešte aj oblečený a čo len možnosť zvečnenia môjho nahého tela je dokonale nepravdepodobná. Nehovoriac už o tom, že si vôbec nie som vedomý, že by sa niečo podobné vôbec udialo.
Dobrá duša mi však láskavo preposlala dotyčnú fotografiu.
Jediné šťastie, že mi zrak hneď padol na tetovanie na pleci, ktoré teda ja nemám, inak by ma zrejme uchytil zrádnik.
Ten človek sa na mňa podobal tak dôkladne, že by som sa aj ja nechal pomýliť a začal uvažovať, ako a kde ma tak odfotili a, preboha, zjavne aj s mojím súhlasom, keďže objekt objektívu sa doň s úsmevom díval.
Nebolo to žiadne porno, našťastie, ale aj tak – chlapík rozvalený v kresle bol jednoducho nahý a keby som nevedel, že to nie som ja, tak by som si myslel, že som to ja.
Podrobnejšie skúmanie prinieslo ďalšie rozdiely – okrem tetovania mal dotyčný aj manboobs, tukové prsia, ktoré tiež našťastie nemám. Okrem toho som zarastenejší, ale naopak, bradu nosím kratšiu a omnoho lepšie upravenú.
Uľavilo sa mi – je to len omyl a človek na fotke sa na mňa len nápadne ponáša. Z iného uhla mohla tá podoba byť ešte menšia.
Lenže potom prišlo ďalšie zdesenie – čo ak tú fotku uvidia ďalší moji známi? Ktorí nevedia, alebo si nedržia v hlave, že nemám tetovanie ani manboobs a fakt ich nezaujíma, ako a kde som či nie som zarastený? No jednoznačne prídu k záveru, že sa radostne predvádzam pre potechu očí celého sveta.
Teraz neviem, čoho sa mám desiť viac – že nebudú diskrétni a budem musieť vysvetľovať, alebo naopak, že budú diskrétni a nič mi nepovedia, zato budú mať celkom nepresnú predstavu o tom, čo mám pod odevom a aká je miera môjho exhibicionizmu.
V každom prípade, ak raz dotyčného stretnem, poriadne mu vynadám. Keď človek nosí tvár niekoho iného, mal by naňho brať aj ohľad!