Konečne som sa dnes zaobišiel bez katastrof. Električka aj vlak sa správali priam vzorne, pacienti poslúchali, dokonca jedna postaršia dáma, nad ktorou sa personál len chytá za hlavu a zbiera všetku trpezlivosť, na nás priam ódy vyspievala. Dokončil som prácu zo včerajška a dovyberal zvyšných šestnásť spiniek. Išlo to ľahšie ako včera, aj keď po prvej vytiahnutej beštii sa z rany na nohe vyvalila krv. Kým som stihol spanikáriť, moja dnešná patrónka ma upokojila, že o nič nejde. A naozaj, krvácanie z drobnej ranky po spinke o pár sekúnd ustalo.
Ale iné ma znepokojuje. Chytajú sa nás totiž choroby. Už to chvíľu vyzeralo, že zo šiestich študentov sa dostavíme len dvaja, napokon sa našla ešte tretia mušketierka. Nečudo – zmeškané hodiny praxe si musíme dobehnúť v náhradnom termíne. Austrálska komora sestier je v tomto veľmi prísna a bez potrebného počtu odkrútených hodín nám registráciu neudelí. A bez registrácie sa môžeme ísť pásť.
Chvíľu sme si robili srandu, že nám tu vyčíňa svinská chrípka, ktorá si najviac pochutnáva na mladších ročníkoch. Pacienti, ktorí sú väčšinou staršieho dátumu vydania, sú totiž až na jednu výnimku zdraví ako repy. Ja viem, "zdravý pacient" znie čudne, ale teraz nemám na mysli ich pôvodné diagnózy, ale to, s čím sa boríme my. Lebo aj na mňa došiel mráz, aspoň zatiaľ to tak vyzerá. Obyčajné prechladnutie, dokonca bez poriadnej horúčky. Pre istotu zaleziem do postele. Dúfam, že sa do zajtra pozbieram. Nerád by som vyhubil celé oddelenie!