Hovorí sa, že človek panelákový už stratil tie susedské väzby a vzťahy. Ale keď sa tak nad tým zamyslíte, zistíte, že o svojich susedoch viete viac, než si myslíte, že oni vedia o vás. Samozrejme, ako o ktorom. Určite aj vy máte suseda, ktorý zásadne neodpovedá na pozdrav.
Mám niekoľko zaujímavých susedov. Jeden napríklad neúnavne cvičí hru na gitare. Druhý si myslí, že zhora nevidno na jeho balkón. Najzhovorčivejší a najmilší je hluchonemý pár odvedľa. A mám tiež susedu, ktorú neskutočne obdivujem.
Je to už naozaj stará pani, býva vo vedľajšom vchode. A chodí na prechádzky. Pravidelne. Podopiera sa barlami z oboch strán a jej rýchlosť je takmer nemerateľná, pretože sa presúva pomalými, maličkými krokmi. Obíde dom aspoň raz, to keď má zlý deň. Inak si dá tých kolečiek viac. A ide. A ide.
Je to namáhavé a zrejme aj bolestivé. Niekedy je vonku počasie, že človek ani len z postele nevylezie, nieže ešte von. Pani suseda však neohrozene chodí na svoje prechádzky, ktoré pre ňu musia byť ekvivalentom trojfázového tréningu. Koľko z nás by sa pri jej stave už ani nepohlo? A ona nič, skrátka ide.
Čo bude v jej veku z nás?