Ako zachrániť gay klub

Pánske kluby už väčšinou poznáme iba z dobovej literatúry. Tiché a pokojné miesta, kde gentlemani trávili popoludnia a večery, čítajúc noviny, hrajúc karty, popíjajúc sherry alebo niečo podobné, bafkajúc z cigary a úspešne sa vyhýbajúc pobytu doma pri manželke. Tá zase vyšívala, prechádzala sa po záhrade, sem-tam odstrihla ružu, venovala sa dobročinnosti a celkovo bola ukáznená.

Časy sa menia – ženy prestali byť ukáznené a muži prekvapene zistili, že tlačiť kočík nie je žiadna hanba, naopak. Pánov, ktorí by sa rúčky kočíka nechytili ani pod trestom smrti, vystriedali pyšní oteckovia, ktorí by ju najradšej nepustili z ruky. Pánske kluby sa dostali na listinu ohrozených, i keď nie vyhynutých úkazov.

Jeden z najstarších a najváženejších pánskych klubov v Austrálii je Melbourne Club. O jeho prestíži svedčí aj to, že čestné členstvo so všetkou vážnosťou zakaždým udeľoval aj najvyššiemu predstaviteľovi Veľkej Británie v Austrálii. Tzv. Governor-General je niečo ako kráľovná v zastúpení. Je to pomerne symbolická funkcia a Austrálčanom neprekáža – najmä preto, že kráľovská rodina je ďaleko, necháva Austráli na pokoji a najmä ju nemusia financovať.

Súčasný Governor-General Quentin Bryce sa však čestného členstva v Melbourne Club nedočkal. Z jednoduchého dôvodu. Napriek svojmu menu je to žena. Prvá na tomto poste. Klub musel porušiť tradíciu – buď prijať do svojich radov ženu, alebo kráľovninu zástupkyňu odignorovať. Vybral si tú druhú možnosť.

Nikomu to neprekážalo, Quentin Bryce asi túži po mnohých veciach, no členstvo v pánskom klube medzi ne zjavne nepatrí. Nikto by o tom ani nevedel, nebyť televízneho vtipkára menom Julian Morrow. Pod heslom boja za zrovnoprávnenie žien sa vybral do Melbourne Club aj s figurínou oblečenou v ženských šatách a s prilepenou tvárou ctihodnej guvernérky.

Ako sa dalo čakať, oboch vyrazili tak rýchlo, že figuríne len tak viala parochňa. Julian sa však nevzdal – po mnohých pokusoch napokon guvernérku do klubu dostal – prehodil ju cez plot. “Konečne sa žena dostala do Melbourne Club!” skonštatoval víťazoslávne.

Nikomu zo zúčastnených sa to nezdalo vtipné (i keď údajne to samotnú guvernérku neoficiálne veľmi pobavilo). Ranu od chrbta zasadili Morrowovi aj feministky – jeho nešikovné vrhy figurínou označili za prejav sexizmu. Politiku členstva pánskeho klubu však obhajovali tým, že každý klub si môže sám určiť, komu umožní členstvo.

No a práve nespochybniteľné právo vyberať si sa stalo spôsobom záchrany austrálskych gay klubov. Kosila ich totiž pliaga zvaná – ženy. Teda nie žeby klientele podnikov nejako prekážali, ale kde sa ukázali, znamenalo to predzvesť konca. Do gay klubov chodili a chodia rady, pretože chlapci dobre tancujú, sú starostlivo upravení, vyšportovaní a nehrozí, že by sa zahrávali s ich citmi ani telami.

Potiaľto je to v poriadku, ibaže tieto dievčatá vyňuchajú heterosexuálni samčekovia, dobre si vedomí nízkej konkurencie obvyklého osadenstva. Do ženských výsadkov sa navyše začínajú primiešavať ich partneri. Povesť klubu vädne a chradne, pretože doterajší zákazníci si už nemôžu byť istí, či ten fešák pri bare je skutočne na chlapov. A kým sa prekvapený klub spamätá, príde o svoju gay klientelu a parket obsadia vykrikujúci ožratí teenageri.

Niektoré kluby preto v snahe zachovať si svoju tvár pristúpili k zákazu vstupu osôb ženského pohlavia do svojich priestorov. Diskriminácia sa stala spôsobom, ako sa zachrániť.


Facebook

G+