Kengury na snehu

Pozerali na to ako sprosté a zjavne neboli z vývoja situácie nadšené. Kto by sa im tiež čudoval. Na paprčkách ich ten sneh musel riadne oziabať. “Já ti neviem,” vzdychla si stará mama kengura. “Za mojich mladých čias sme takéto nemali.”

V Austrálii panuje zima a včera nadránom snežilo. V Melbourne, kde takéto výstrelky nie sú tak úplne bežné. Tasmania, prosím. Blue Mountains, nech sa páči. Tam sú zvyknutí. Šľak traf všetky božstvá, polobožstvá a ostatné bytosti pochybného pôvodu, zodpovedné za počasie. Musia nám silou-mocou pripomínať, že oficiálne patríme do mierneho podnebia?

O zime v Austrálii som nikdy príliš nerozmýšľal, kým sa ma nezačala týkať. Keď niekde len tak omylom zachytíte, že pod desať stupňov tu zväčša teplota neklesá, zima je to posledné, čo vás trápi. Lenže keď vás to tu zachytí, zaraz pochopíte, že hoci desať je viac ako nula, žiadna sranda to nie je.

Palmy za oknami zjavne Austrálčanov presvedčili, že zaoberať sa tepelnou izoláciou je absurdné. Na moju veľkú smolu som vo svojom predchádzajúcom bydlisku, vedľa Škrekľavej Ježibaby, býval v domčeku zmontovanom zo sadrokartónu alebo drevotriesky alebo čertvie, čo použili na jeho stavbu. V lete by ste vnútri uvarili celé prasa za menej ako hodinu a v zime by sa v ňom nevyzliekli ani Eskimáci. Netrvalo dlho a rezignovane som si zaobstaral radiátor.

Moje melbournské bydlisko je starobylé, z poctivých tehál. V lete nepotrebujem ani klimatizáciu, môj byt obstál aj v drsnej skúške štyridsiatimi stupňami. Tešil som sa ako malý. Tá radosť ma prešla s príchodom studených dní. Mohol by som pokojne vypnúť chladničku, taká je tu kosa. Chvíľu som oceňoval majiteľov, ktorí byt vybavili elektrickým radiátorom, ale opäť to netrvalo dlho – tá vec je primontovaná o stenu v kuchyni, čiže na mieste, kde je najmenej potrebná. Zaškrípal som zubami a opäť som si kúpil ohrievač, vopred usedavo nariekajúc nad účtom za elektrinu.

Tepelná situácia doma vyriešená, ostáva mi len premýšľať nad budúcnosťou. Ak sa tu začnú mrazy a sneh príliš rozťahovať, Austrália má problém. Drvivá väčšina chodníkov tu je totiž šľachetne bezbariérová. Vítaná pomoc, ale keď príde poľadovica, môžu na väčších križovatkách rovno zorganizovať kyvadlovú dopravu do najbližšej nemocnice. Zažil som poľadovicu na Kramároch, viem, o čom hovorím. Naklonená rovina a poľadovica je veľmi, veľmi zlá kombinácia.

Ostáva len dúfať, že kým to dospeje do takého štádia, už ma to na onom svete nebude trápiť. A naštvané kengury sa presťahujú do Queenslandu. Tam nesneží.

Zatiaľ.


Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *