To, čo mi mnohí prorokovali už dávno, sa dnes stalo skutočnosťou. Ráno som sa pekne prihlásil na miestnom psychiatrickom oddelení nemocnice Sv. Vincenta. Všetkých, ktorých by možno potešilo, keby ma tam zavreli, však musím sklamať. Jednak som na otvorenom oddelení, jednak tu nie som ako pacient. Moja prax sa totiž po doliečováku posunula na ďalší roztomilý odbor.
Predpokladám, že ak ste nemali osobnú skúsenosť s podobným zariadením, máte len hmlistú predstavu, ako to na psychiatrii vyzerá. Nič si z toho nerobte, ani ja, čoby budúci profesionál, som nemal ani poňatia. Po prvom dni mám síce hlavu nafúknutú ako balón, ale ešte stále si nie som istý, do čoho som sa to vlastne dostal. Jedno je isté – je to tu značne uvoľnenejšie ako na mojom predchádzajúcom pôsobisku. Ako prvé nám zatrhli uniformy, máme sa obliekať "smart casual". Akurát menovka nás bude odlišovať od pacientov.
Skutočne, treba dávať veľký pozor, kto je personál a kto je klient. Dnes sme sa sekli hneď dvakrát – osoba s divokou ryšavou hrivou naaranžovanou do účesu á la Zježený Lev sa ukázala byť kuchárkou. Drobučká Číňanka, ktorá so zarputilým výrazom v tvári za sebou na chodbe ťahala nohu a niečo si pre seba šomrala, si to namierila rovno do izby sestier – vysvitlo, že cestou vyliala kávu a teraz to po sebe utierala.
S pacientmi sme ešte príliš do kontaktu neprišli, akurát sme o nich na poobedňajšom striedaní služieb počuli. Poznámky ako "pacient nesmie mať pridelenú začínajúcu sestru, pretože je sexuálne nepatričný", donútili moje spolužiačky zľahka zozelenať. Farbu sme menili aj pri pohľade do izolačky – nie žeby vyzerala nápadne ako väzenská cela, ale určitá podobnosť by tu teda bola.
Oproti iným zdravotníckym zariadeniam je najvýraznejší rozdiel v kľúčoch. Otvorené oddelenie sem alebo tam, bez kľúča sa nedostanete do žiadneho služobného priestoru. A keďže kľúče nedostaneme, budú to celkom zaujímavé dva týždne. Ale zase sa zjavne od roboty nepretrhneme – veci, ktoré by sme tu ako budúce sestričky robiť mohli, robiť zatiaľ nesmieme – odber krvi, vydávanie liekov. A tak to vyzerá, že našou hlavnou pracovnou náplňou bude pozorovať a učiť sa.
Myslíte si, že mi budú chýbať toaletné dni? Ani náhodou.