Zbieralo sa to dlho, ale už je to konečne tu. Po necelých ôsmich mesiacoch som konečne získal aký-taký prehľad o tom, čo sa tu u protinožcov vlastne požiera. Nie je totiž vôbec také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Odpoveď je totiž jasná: oni tu jedia všetko. Ale skutočne všetko. Neviem, či vôbec existuje niečo ako typická austrálska kuchyňa, pretože pri počte a rôznorodosti imigrantov vôbec nie je isté, čo je tu viacmenej doma a čo je relatívne nedávny import. Ak ste z Ázie, môžete sa tu pokojne prestravovať celý život ako doma a pritom nemusíte päty vytiahnuť zo Sydney.
Vône z celého sveta
Aby sme si to teda vyselektovali, začneme tou Áziou. Čína, Vietnam, Indonézia, Japonsko, pomyslite si na ľubovoľnú ázijskú krajinu a buďte si istí, že príslušnú reštauráciu tu nájdete. Keby len reštauráciu – pokojne aj fast food! Sushi sa tu predáva na každom kroku, v stánkoch cez ulicu, po jednom alebo balené po niekoľkých kusoch. Večná škoda, že ma tá pochúťka vôbec neoslovila.
Špecialitou, ktorú u nás doma myslím ani nemáme, sú food courts, rozľahlé miestnosti v pasážach a podchodoch, lemované vývarovňami najrôznejšieho druhu.
Určené sú primárne pre pracujúcich, ktorí si na obednú prestávku odskočia, aby svoje žalúdky potešili niečím vhodným. Okrem už spomínaného sushi tu nájdete šalátové bary, tradičné fastfoody, pizzu, no a samozrejme aj ázijských predstaviteľov s ich kotlami ryže, praženými rezancami, mäsom pripravovaným v najrôznejších omáčkach.
Ale nielen hotovými jedlami je človek živý. Číňania tu majú svoje obchody, mäsiarstva s už raz spomínanými kačicami v celku, či dokonca supermarket. Všetko poctivo ako doma. Ovocie exotické aj na miestne pomery, pôvabné porcelánové lyžice, mištičky a paličky od výmyslu sveta. Neodolal som a zo zvedavosti si kúpil krabičkový džús, ktorý bol z čohosi, čo sa nazýva zimný melón – bolo to sladké a malo to zvláštnu chuť zľahka pripáleného koláča.
Aziati nie sú jediní, ktorí si priniesli a úspešne rozšírili svoju kuchyňu. Čo početnejšia menšina, je tu kulinársky zastúpená. Netreba preto nikomu vysvetľovať, čo znamená kebab (a že ich tu robia vynikajúce!), štrúdľa, pide (turecká verzia pizze podlhovastého tvaru a bez paradajkovej omáčky) alebo rezeň. Pardon, s rezňom by ste tu neuspeli, anglické slovo na rezeň neexistuje, láskyplne prebrali nemecké schnitzel.
Nájdi 100 rozdielov
Je logické, že pri tak odlišnom vývoji sú austrálske jedálne zvyklosti diametrálne odlišné od slovenských. Tu je niekoľko rozdielov:
Raňajky sú v tradičnom ponímaní britské – omeleta, praženica, volské oči – skrátka nejaké vajcia so slaninou a toastom. Ale pozor, slanina je tu špičkové chudé mäsko! Prirodzene, že v súčasnosti sa už takto stravovať nedá, preto v domácom prostredí raňajky znamenajú cereálie, kukuričné lupienky, toasty a podobne.
Zemiaky tu v zásade poznajú len v dvoch formách: ako hranolky alebo zemiakovú kašu. Na zemiaky s petržlenom by ste tu asi čakali márne, aj keď nevylučujem, že ich niekde podávajú. Dokonca som sa tu stretol aj so zemiakovým šalátom – no, povedzme, že od nášho mal poriadne ďaleko a tú skúsenosť už nebudem nikdy opakovať. Hranolky sú tu však také bežné ako u nás pečené krumple. Na vlastné oči som videl jedného miestneho obyvateľa, ktorý si k praženici a slanine na raňajky doprial aj kráľovskú porciu hranolkov!
Mäso sa teší obľube porovnateľnej so Slovenskom, avšak proporčne je jeho popularita rozdelená inak. Kým u nás fičíme zväčša na bravčovom, protinožci preferujú jahňacie, hydinu a hovädzie. Skutočne, hovädzina je tu nie luxusom, ale steaky predstavujú jedno z najobľúbenejších jedál. Čo sa týka mäsových výrobkov – nuž, keby to len od nich záviselo, ani sa nevrátim na Slovensko. Ich kvalita je neporovnateľne vyššia a keď si kúpite šunku, tak aj dostanete šunku. Poznajú tu aj maďarské salámy, aj keď ešte nepochopili dôležitosť papriky v nich.
Omáčky. Kečup? Tatárka? Horčica? Samá voda. Univerzálnou omáčkou je tu barbecue omáčka. Miestny vynález, hnus fialový. Neviem, z čoho to pozostáva, pretože to smrdí a chutí ako vínny ocot. Obchádzam ju preto oblúkom. Pojem “kečup” je tu absolútne neznámy, hovoria mu “paradajková omáčka” – a je vynikajúca. To isté sa bohužiaľ nedá povedať o miestnej verzii tatárskej omáčky, ktorá je v austrálskom vydaní majonéza štedro krstená octom so stopami uhoriek alebo podobnej zeleniny, ťažko to identifikovať. Podávajú ju tu takmer výlučne k rybe.
Koláče sú ďalšou komoditou, s ktorou sa neoplatí zahrávať. Napriek veľkému výberu ľubovoľnej pekárne, jesť sa to nedá. Z neznámych príčin sú totiž všetky zákusky a torty tak presladené, že sa z toho dvíha žalúdok. Nejedlé, priatelia, absolútne nejedlé. Vhodnou alternatívou sú preto odrody banánového chleba. Ide o pečený výrobok, ktorý bez všetkej srandy chutí ako kríženec chleba a koláča. Nie je presladený, má o niečo tuhšiu konzistenciu ako koláč a najmä jablková a mrkvová verzia sú výborné.
Múka – ak sa tu odhodláte variť, môže vás zľahka zaskočiť, že namiesto výberu hladkej, hrubej a polohrubej múky máte k dispozícii skrátka múku. Ale: buď obyčajnú alebo s droždím. Tradičné kvasnice som tu ešte nevidel. Nuž, nemôžeme mať všetko.
Ryby sú, ako už poloha pri mori naznačuje, omnoho častejším návštevníkom stolov ako u nás. Spolu s hranolkami tvoria obľúbenú kombináciu fish & chips, častú definíciu rýchleho obeda.
Samozrejme, nielen rybami je Austrálčan živý. Z morskej ponuky zužitkuje všetko – chobotnice, krevety a podobné potvory. Morské vývarovne sú tu ešte hojnejšie zastúpené ako McDonald’s.
Špeciality
Našťastie pre zvedavého ducha, okrem iných verzií a rozdielov sa tu stretnete aj s vecami, ktoré by ste u nás hľadali márne. Čestné prvé miesto si zaslúži vegemite – drožďová nátierka. Príšerný grc. Na to, aby ste sa z toho nepovracali, musíte byť Austrálčanom a kŕmiť sa tým od narodenia. Zatiaľ som sa nestretol s imigrantom, ktorému by tá čierna slizoidná nátierka chutila. Iste, je to zdravé ako šľak, no ako väčšinu zdravých jedál to vo svojej tráviacej sústave určite nechcete mať.
Nie všetky špecialitky sú chvalabohu takéto zákerné. Za všetky nech slúži príkladom sausage roll – klobásová rolka. Samozrejme, že s klobásou, ako si ju predstavujeme my, nemá spoločného vôbec nič. Je to korenené mleté mäso v rolke z lístkového cesta. Keď ignorujete, že to má mať niečo spoločné s klobásou, je to výborná pochúťka. Podobne aj mäsové koláče – našťastie sladké nie sú.
Jedno je isté – rozhodne vám tu nehrozí, že by ste si svoju obľúbenú potravinu nenašli. Dokonca sa vám môže stať aj to, že si nejakú novú obľúbenú potravinu nájdete. Možno vám napríklad zachutia zemiakové lupienky s octom. Áno, aj také tu majú. Z nečakaných kombinácií však už radšej odporúčam pomarančovú kôru v čokoláde. Alebo čokoľvek, čo ešte čaká na objavenie.