Leto sa blíži neodvratne a občas nám to dá pocítiť tridsaťstupňovými teplotami a slnkom pracujúcim na 120 percent. Keď nemáte čo lepšie na práci, ide sa na pláž. Keďže som vzorný žiak, školské povinnosti som si vybavil v predstihu a pondelok je celý iba môj. Cez pracovný deň a mimo prázdnin pláže natrieskané nie sú, takže mi nič nebránilo vyvaliť sa na piesok.
Teplo bolo riadne, preto v snahe trochu sa ochladiť som si vo výpredaji kúpil zbierku hororových poviedok. Do ruksaku prenosný popolník (nepatrí sa znečisťovať pláže), fľašu vody, krém na opaľovanie s ochranným faktorom 30 (plne odôvodnený, austrálske slnko je beštia), uterák… Zabudol som na niečo? Hej. Rozum.
Slastný pocit z kvázi dovolenkovania mi narúšali iba muchy. Sú menšie ako u nás, ale trikrát také otravné a štyrikrát také neodbytné. Keď som už mal tepla aj múch dosť, hajde pekne sa opláchnuť v chladnej morskej vode a po znížení telesnej teploty znova sa namazať krémom a cyklus opakovať.
Zbierka hororových poviedok je vynikajúcim spoločníkom, oproti človeku má však jednu nevýhodu: nenatrie vám chrbát. A keď ste takí nasprostastí ako ja, tak sa knihe venujete takmer výlučne ležiac na bruchu.
Správne. Môj chrbát dostal zaujímavú farbu vareného raka, čo jeho vzhľadu nijako nepomohlo. Jediné šťastie, že slnečné spáleniny u mňa nie sú tragické a rýchlo sa lienim. Nabudúce pôjdem na pláž len so spoločnosťou ochotnou a schopnou postarať sa mi o chrbát, alebo sa silou vôle donútim ležať horeznačky. Nuž, bude treba. Aspoň aby som dohnal ten farebný rozdiel medzi chrbtom a predkom.
No a mám sa aj takto: vymódene. Tiež až príliš. So zvyšujúcou sa teplotou môj šatník začal byť nedostatočný. Tak som sa obrnil a vybehol do mesta dokúpiť dve komodity – košele s krátkym rukávom a biele slipy.
Mám totiž jedny úplne skvelé nohavice, ktorých jediným nedostatkom je, že sú biele a pomerne priesvitné, takže moje obvyklé čierne spoďáre radostne presvitajú. A keďže nie som z tých, ktorí to považujú za vítaný módny trend, bolo treba rozšíriť aj túto časť šatníka.
Veľký obchodný dom, slávnostne vianočne vyzdobený. Však už je október, žeáno. Košieľ na výber toľko, že som si pokojne mohol dovoliť byť náročný. Jedna sa mi zapáčila, výborný materiál, pekný vzor… deväťdesiat dolárov. Preglgol som, až ma bolo počuť doďaleka, opatrne ten kus garderóby zavesil na miesto a uháňal som preč.
Našiel som sa v oddelení spodnej bielizne. Na výbere som si dal záležať, až som sa uzniesol na pomerne minimalistickom exemplári, ktorý by ste síce na Nikolovovi určite neuvideli, ale zase je ešte stále bezpečne vzdialený od sortimentu v sex shope.
Trochu ma zaskočilo číslovanie, pretože podľa priložených tabuliek som si mal vybrať veľkosť XL, zatiaľ čo inak nosím L, ale však asi vedia, čo píšu, pomyslel som si, zobral krabičku s veľkosťou XL a pobral sa ďalej za svojím cieľom.
Na moju veľkú radosť som našiel vešiak s košeľami presne podľa môjho vkusu, neporovnateľne lacnejšími ako môj prvý objav. Dokonca boli tri za cenu dvoch. No a nekup to. Tá tretia je dokonca na mňa dosť odvážna, keďže má červené pásiky.
Tri za cenu dvoch, takže som ušetril, hovorím si, po chvíli blúdenia som opäť našiel stojan so slipami a prihodil som k nákupu ešte jednu krabičku. Samozrejme, teta pri pokladni o akcii “tri za cenu dvoch” nemala ani potuchy, tak bolo chvíľu veselo, ale napokon som si svoje vydobyl a víťazne som odkráčal aj s trofejou.
Doma som vykladal nákup, kochajúc sa mojimi krásnymi novými košeľami, siahnem po zvyšok – a z tašky na mňa pozerá takmer holý zadok. Áno, presne tento:
Zneistene vyberiem kartón, z kartónu slipy… Slipy??? Ajaj, toto by ste nielenže nevideli na Nikolovovi, toto by ste nevideli ani na mne! Vlastne, toto by ste videli možno na nejakom striptérovi počas rozlúčky budúcej nevesty so slobodou!
Vydesene siaham po druhom balíčku, ale ten obsahuje presne to, čo som zamýšľal. Postupne mi zapína: okej, tak buď mali pomiešaný tovar, alebo som na druhý raz netrafil k tomu správnemu stojanu. Výrobca bol ten istý, obal takmer na nerozoznanie, nuž stalo sa.
Lenže čo mám teraz robiť so striptérskou garderóbou? Asi si len zvyknúť. A nabudúce sa lepšie dívať, čo kupujem.
A príliš sa nespoliehať ani na veľkostné tabuľky. Nielenže z toho kusu odevu trčí celý zadok von, ale moja veľkosť je skutočne L. Ale to je to najmenej, vzdušnosť a priestor ešte žiadnym semenníkom neublížili. Len pre istotu nebudem práve tieto slipy nosiť pod tými priesvitnými nohavicami. A možno sa dám ešte odfarbiť na blond. Nech mi vlasy sedia s inteligenčným kvocientom.