Vyzerá ako tá najobyčajnejšia mačka obyčajná. Sivé pruhované telo, štandardné rozmery a v podstate aj prejavy. Sem-tam zamňaučí a s obľubou v týchto už predsa len chladnejších dňoch vyhľadáva polystyrén. Zanechali mi ho na balkóne robotníci, netuším, na čo slúžil pôvodne.
To by bolo vcelku okej, ale akosi neviem prísť na to, ako sa tam vzala tá mačka. Žeby ju tam tiež zanechali pracujúci? A kam potom vlastne mizne? Táto mačka sa totiž zjavuje na balkóne a ani divá sviňa netuší, ako vlastne prichádza a čo odo mňa chce.
Podotýkam, že bývam na druhom poschodí a nie je jednoduché sa tam vyštverať, dokonca ani pre mačku. Zjavne prechádza z balkóna na balkón, i keď aj to je diskutabilné – nie sú totiž prepojené. Preskakovať z jedného na druhý je (až na pár výnimiek) nad ľudské a podľa mňa aj mačacie sily.
Mačka ale zjavne tento môj názor nezdieľa. Zjavuje sa a mizne, až som ju začal upodozrievať, že je to oná Mačka Škľabka z Alice v krajine zázrakov, ktorá sa jednoducho postupne vynárala. Ale úškľabok sa neobjavuje, mačka si zachováva kamenný ksicht. A ja tiež, keďže mačky príliš neobľubujem a ona si to uvedomuje.
Napriek tomu po nej nič nehádžem, ani ju nevyháňam, aj keď by pri úteku zjavne prezradila svoju únikovú cestu. Nechávam jej preto toto tajomstvo. A môžem čakať naďalej, či sa na jej tvári raz objaví úškľabok.