Nič už nie je, ako bývalo, vzdychajú dôchodcovia. Nešťastne sa dívajú na okolitý svet, ktorý frčí závratnou rýchlosťou a pomaly ich vytláča dozadu, do vleku, keď už nestačia s ním držať krok. Odsúdení na život medzi vecami a javmi, ktorým prestávajú rozumieť, uchyľujú sa k jedinej možnej obrane: vyhlásia, že kedysi to bolo lepšie. Len náhodou som tento ich pocit pochopil. Vďaka zubom.
My sme sa to učili ináč, zareptal som v duchu, keď som na obrázku uvidel novú metódu čistenia zubov. Už nie krúživé pohyby, ale pohyby zhora dolu. Keď som však uvidel narysovaný uhol, pod ktorým sa zuby majú čistiť, stratil som odvahu. Ako mám, dočerta odmerať štyridsaťpäťstupňový uhol, ktorý zviera zubná kefka???
A to ešte nestačí, prosím pekne. Najnovšie zistenia novátorských dentistov odporúčajú nechať si v ústach rozpenenú zubnú pastu čo najdlhšie. Zošaleli? Po prvé, tie mentolové hnusy štípu ako fras. Po druhé, strašne slintám a tak či tak si musím o chvíľu odpľuť. Nehovoriac už o vplyve na okolie, keby som behal hore-dolu s “pěnou u huby” ako besný pes.
O ďalšiu ilúziu som prišiel už dávnejšie, keď som si prečítal, že špenát neobsahuje ani zďaleka toľko železa, ako sa mu pripisuje. Zmätok o tom, či jedno vajce denne áno alebo nie, ani nespomínam. Posledný úder však prišiel celkom nedávno. Mrkva vôbec nepomáha na oči!!!
Tak v takom svete to žijeme. Čo nás rodičia učili v dobrej viere, zrazu neplatí. A to sú len tri malicherné veci o zuboch a zelenine. Svet však fičí ďalej a takýchto novôt bude viac a viac, až to nebudeme stíhať sledovať a skončíme sediac v autobuse a bedákajúc, že za našich čias to bolo lepšie.