V Austrálii je pomerne ľahké ignorovať Vianoce. Najmä preto, že vonku je leto – aspoň obvykle, tentoraz to vyzerá ako apríl s vážnou psychiatrickou diagnózou. Keď sa vyvalíte na pláž, roľníčky a Tichá noc skrátka nemajú ten šmrnc. Vianočné výpredaje stratili moc už niekedy v polovici novembra. A ďalším dôvodom je, že samotní Austrálčania sa s týmto sviatkom príliš nebabrú.
Zabudnite na dodržiavanie najroztodivnejších zvyklostí, obradne poňatú štedrovečernú večeru, koledy, rozsvietené stromčeky. Tu sa Vianoce rovnajú barbecue a podľa možnosti na pláži. A práve tu vstupujú do hry tie žraloky.
Za všetko môže tá agentúra, pre ktorú robím a ktorá sa vyznačuje najmä tým, že si dáva sakramentsky záležať, aby mi žiadnu robotu nedala. Volal som im, aby som ich upozornil, že som skončil kurz a teda už nemám obmedzený počet hodín, ktoré môžem počas týždňa odpracovať. Šéfka, pre ktorú už nemám slušné pomenovanie v žiadnom jazyku, mi milo odvetila: “Na tom nezáleží, teraz je aj tak veľmi, veľmi málo práce.” A rýchlo zavesila, čo bolo pre nás oboch šťastím.
Ostal som sedieť s vyrazeným dychom, až som po chvíli začal modrať. O čom to tá neblahá osoba hovorí? Idú Vianoce, dovolenky a ona tvrdí, že je veľmi, veľmi málo práce??? To sa Austrálčania masovo prebudili, chodia uvedomelo do starobincov prebaľovať svojich príbuzných? Či schválili zákon o legálnej eutanázii a mne to ušlo? Alebo žeby Austrália našla nejaký iný spôsob, ako vyriešiť nedostatok zdravotníckych pracovníkov?
A tak mi neostalo nič iné, len všetkým pracujúcim želať, aby ich na pláži na smrť vydesil žralok, otrávili sa preležanými klobásami, prípadne po vianočnej party mali takú zlú opicu, že sa skrátka nedostavia do práce. A vtedy príde čas pre agentúrny záskok, čiže mňa.
Ja viem, je hrozné želať takéto čosi nevinným ľuďom práve na sviatky pokoja a mieru, ale tuším som na začiatku povedal, že v Austrálii je ľahko ignorovať Vianoce.
Neviete náhodou, či sa žraloky dajú vycvičiť?