Aj zajtra je deň

 

(okrem dní, keď nie je)

Vyhadzoval som vianočný stromček. Chudák, zosnul predčasne a tak bleskovo, že ani neopadal. Zložil sa do seba ako mrzutá medúza a zoschol, ani vodu neprijímal. Možno držal hladovku a zabudol mi to oznámiť.

Nech je ako chce, posmrtne som ho ocenil za ohľaduplné ponechanie si ihličia, odzdobil som ho a vyniesol na miesto predposledného odpočinku. Napriek zdržanlivosti v opadávaní predsa len po sebe zanechal nejaké to ihličie a dokonca aj listy, ktoré ostali zamotané v jeho hustých vetvičkách. Naštartoval som preto elektrickú metlu (áno, už aj metlu mám elektrickú) a vzápätí som zistil, že som ju nenaštartoval, lebo sa jej vybila batéria.

Bola už pokročilá hodina a navyše mám so svojím aktuálnym vysávačom veľmi neláskavý vzťah, tak po krátkom váhaní som to nechal tak. Však cez noc sa metla nabije a aj zajtra je deň.

Uložil som sa teda na spánok a samozrejme, prišla protivná myšlienka. Vždy chodia pred spánkom. Táto bola: A teraz si predstav, že nečakane zomrieš v spánku a keď budú vylamovať dvere, okrem očakávaných nepríjemností nájdu aj celú chodbu zasvinenú ihličím. Prirátaj si k tomu neumyté riady, neodložené vypraté oblečenie a bordel na stole – a máš to. Už naveky budeš klasifikovaný ako bordelár.

Ostal som v rozpakoch. Zvažoval som, či sa aspoň tú najhoršiu špinu nepokúsim upratať klasickou metlou, čo však pri koberci predznamenáva nevalný výsledok prehnane namáhavej činnosti. Upratanie stola by mi trvalo pol dňa, teda respektíve noci. Umytie riadov som zavrhol, špinavé riady v rozumnom množstve by policajtov vykopávajúcich dvere nepobúrilo, sú na to zvyknutí.

Ako sa teda pripraviť? Mohol som sa nejako slušne zaodieť, ale keďže sa u mňa nedá regulovať kúrenie a je tam hnusne teplo, aj túto možnosť som veľmi rýchlo zavrhol. Čo tak napísať ospravedlňujúci odkaz? Ech, ani to nie, to by vyzeralo ako list na rozlúčku a ešte by som ich načisto zmiatol, keď by nedokázali určiť, akým spôsobom som sa zasamovraždil.

Nuž, neostalo mi nič iné, len všetko nechať tak a zaspať.

Na druhý deň som sa normálne zobudil. Nezomrel som v spánku, nebolo treba vykopávať dvere. Tak som zo samej vďačnosti urputne zabojoval s vysávačom a dal byt do poriadku. Aby som potom večer mohol zaspávať spokojne.

Samozrejme, večer som si na to už vôbec nespomenul a ani trochu ma netrápila myšlienka na náhle úmrtie v spánku. Boj “aj zajtra je deň” verzus “nevieš dňa ani hodiny” ostal nevybojovaný.


Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *