Na baterky

Fungujem na predlžovačkách. Bývam totiž v relatívne starom dome, kde elektrické rozvody projektovali s myšlienkou, že v jednej domácnosti sa zase tak veľa spotrebičov nenájde. Architekti možno uvažovali o chladničke v kuchyni a v obývačke s nejakými svietidlami a jedným voľným štekrom, napríklad na žehličku. A v kúpeľni – no načo tam ťahať elektrinu? Aby obyvatelia prišli k úrazu?

Sporáky boli plynové. Budíky a hodiny naťahovacie, prípadne na batérie. Kuchynský robot bol výstrednosťou, mlynček na kávu ručný. Mikrovlnky neexistovali a nik ich vznik nepredpokladal. Domáca pekáreň, odšťavovač, gril, ručný mixér, elektrická rúra – nikto nepredpokladal, že elektrina takto vtrhne do prípravy jedla. Krájalo, strúhalo, miešalo a šľahalo sa ručne, varilo a pieklo sa na plyne.

Do obývačiek najprv vtrhli rádiá, gramofóny, potom televízory a invázia pokračovala videorekordérmi, neskôr CD a DVD prehrávačmi, audiosystémami, rádiobudíkmi… Objavili sa počítače, hneď za nimi modemy, routre, tlačiarne, skenery.

Projektanti môjho domu ani nesnívali o tom, že niektorá domácnosť by mohla mať vlastnú práčku. Práčovňa bola v suteréne, no načo by komu bola vlastná? A veľmi rýchlo sa tam objavila. Do kúpeľní sa relatívne skoro nasťahovali fény, kulmy a holiace strojčeky. A potom žehličky vlasov, zastrihávače vlasov, brady a fúzov, depilátory a ďalšie ťažko vysvetliteľné spotrebiče.

Elektrické zásuvky na to len vypliešťali oči – všimnite si, že ten prekvapený a rozpačitý výraz im ostal stále. Toto nečakali. A už vôbec neočakávali atak ďalšieho, dovtedy nevídaného spotrebiča: nabíjačiek.

Viete, kedysi ste nabíjačky našli iba v garáži – nebezpečne pôsobiacu skrinku, ktorou sa nabíjali batérie do áut. Dnes už máme problém, čo s toľkými nabíjačkami. Už nám nestačí plne elektrifikovaná domácnosť, už musíme nosiť elektrinu aj so sebou. Prehrávače všetkých možných médií, mobily, laptopy, čítačky, zubné kefky…

Tak som na to smutne pozeral, keď som do elektriny zapájal najnovší prírastok, s ktorým doteraz nikto nepočítal – elektronickú cigaretu. No povážte – čo je to za vynález? Cigareta na elektrinu? Ale – je tu a ja sa s ňou musím nejako vyrovnať. Jediná zásuvka v izbe. Pomocou predlžovačiek rozvetvená do asi dvadsiatich ďalších. Elektrikára by pri pohľade na to šľak trafil.

Ale voľné miesto sa v tomto životu nebezpečnom dvadsaťhlavom drakovi nájde. Pripojím nabíjačku—

Tresk!

Istič cvakne hlasnejšie, než sa patrí, a všetky spotrebiče utíchnu a zhasnú. Je to tu. Limit prekročený. Elektrické vedenie sa vzbúrilo. Na toto nebolo postavené. Päťdesiate roky ma dobehli. Trpezlivo znášali výstrednosti dvadsiateho prvého storočia, ale čo je veľa, to je veľa.

Nechám počítač a internet vypnutý a presviedčam istič, aby ostal zapnutý. Napokon si dá povedať. Pripojím nabíjačku a zatiaľ si sadnem do kresla, že aspoň budem čítať. Na elektronickej čítačke. Našťastie som si ju už nabil predtým.


Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *