Prípad Portugalsko

Najlepšie nápady sa rodia na záchode, to je rokmi overená skúsenosť. Ale v poslednom čase zisťujem, že najneočakávanejšie myšlienky ku mne prichádzajú – na balkóne. Tak si stojím na balkóne v práci, skracujem si život cigaretou, myšlienky a pohľad mi roztržito blúdia hore-dolu. Pri jednej takejto ceste sa mi oči zastavia na letáku, ktorý vypadol z novín. Nesústredene ho identifikujem – je to veľmi stručná informácia pre turistov o Portugalsku. Portugalsko? A vtedy tá myšlienka z ničoho nič vyskočila.

Ostal som stáť nad tým letákom v úplnom pomykove a v hlave mi prekvapene rezonovalo: Veď ja neviem o Portugalsku vonkoncom nič! Slabo mi zablikalo kdesi v centre zbytočných vedomostí, že hlavným mestom je Lisabon, ale ostatné kolonky ostali úplne prázdne. Kde to vlastne leží? Akým jazykom sa tam hovorí? Sú v EÚ? Akou menou sa tam platí?

Mohol by som to hodiť na zvláštnosť môjho mozgu, že zemepisné informácie sa automaticky mažú po tridsiatich štyroch sekundách. To by ma však upokojilo len do istej miery. Je kopec krajín, ktoré by som musel hľadať krvopotne na mape, ale i tak – s mestami a krajinami sa nám spájajú nejaké asociácie, ako napríklad Eiffelovka s Parížom, pivo s Českom, kengury s Austráliou. Ale Portugalsko? Viem, že existuje, ale inak nula bodov.

Nerobím si ilúzie, že som jediný. Je kopa ľudí, ktorí prejdú celým svojím životom bez toho, aby vedeli niečo o Portugalsku alebo o hocijakej inej krajine. Prisahám, už nebudem zazerať na Američanov, keď sa budú pýtať, ako sa nám podarilo Bratislavu obnoviť po bombardovaní a prečo vlastne vraždíme Srbov.

A teraz kvízová otázka: akou menou sa platí v Portugalsku?


Facebook

G+