Ako sa mám: zamračene

Ešte stále sa ma pýtajú, ako sa mám, tak som si povedal, že nebudem radšej ani skúmať, ako to mysleli a rovno to napíšem. Mám sa takto: je zamračené. To naserie, lebo už sa tu vo veľkom tešíme na leto a opäť som sa v sobotu vyvaľoval na pláži. Niečo mi na nej pripadalo čudné. Ani za svet som nevedel, čo nie je v poriadku. Až po hodnej chvíli mi zaplo: nie sú tu Aziati!

Vskutku, hoci ulice Sydney sú preplnené šalátom rôznych etník a Aziati dominujú, pláže vyzerajú ako v JAR počas rozkvetu apartheidu. Čertvie, či sa šikmáci boja morských oblúd, alebo sa hanbia vyzliecť do plaviek. Možno len jednoducho nemajú zmysel pre lenivé opekanie na slnku.

Je jar a máme tridsaťjedna stupňov. Teda, mali sme, ale potom sa ochladilo a zamračilo. To naserie, lebo nevidím lietadielka. Nebývam ďaleko od letiska, takže každú chvíľu sa oblohou preženie nejaký oceľový vták. Neviem, kde sa vo mne vzala obľuba sledovať lietadlá. Najradšej som, keď sa vyberiem na miesta môjho vylodenia a čakám na prestup vo Wolli Creeku. Lietadlá tu lietajú tak nízko, až sa zdá, že ich môžete poškrabkať po bruchu. Niekedy aj miestnym závidím. Páčilo by sa mi sedieť na balkóne a pri západe alebo východe slnka pozerať na aeroplány hviždiace okolo.

Táto závisť ma prejde vždy v nedeľu ráno, kedy dispečeri zlomyseľne posielajú lietadlá ponad náš dom. Nechápem, prečo iba v nedeľu ráno, ale robia to. Keď vás zo sladkého spánku vyruší rev lietadlových motorov, nie je to nič príjemné. O tri minúty znova. A znova. A znova. Možno to majú podelené, každý deň sa lieta ponad inú štvrť, aby to bolo spravodlivé a budili zakaždým niekoho iného.

A mám sa aj takto: Napriek môjmu predsavzatiu nezhromažďovať veci, kôpka mojich DVD utešene rastie. Veď kto by odolal geniálnemu Plan 9 From Outer Space? Údajne najhorší film v histórii kinematografie a priamo od Eda Wooda. No nekup to, obzvlášť, keď je to za dva doláre.

A stal sa zo mňa polopirát. Hoci si DVD poctivo kupujem, niektoré musím prekopírovať a prelomiť ich ochranu. Pretože sa predávajú v regióne 4, s čím moja mechanika v počítači nie je vôbec šťastne zosúhlasená. Ak niekto bude vyhlasovať anketu o najhlúpejší výmysel v ľudskej histórii, regionálne kódovanie DVD bude silným koňom!

A najlepšie na koniec: prišli výsledky tých prekliatych IELTS testov. Celkové skóre 8, čo pri najvyššej možnej známke 9 nie je vôbec zlé, povedal by som. Mal by som aj viac, ale pokazilo mi to písanie. Môj nečitateľný doktorský rukopis, aby sme boli presní. Snažil som sa tie voloviny napísať pekne, ale tlačil ma čas. Nie je to fér, mrmlal som si, keď som odovzdával výsledný produkt. Aj známkujúcich by viac potešilo, keby sme to mohli písať na počítači. Aj známkovanie by bolo objektívnejšie. V mojom veku a po desaťročnej praxi ultrarýchleho písania na tlačovkách odo mňa fakt nemôžu čakať maľovanú abecedu.

Mám obavy, že známkujúci vzdal beznádejné pokusy rozlúštiť moje na mol opité hieroglyfy a odhadol: limit na počet slov splnil, zdá sa, že je to koherentné a použil aj zopár súvetí, nuž rachneme mu sedmičku. Dosť sa čudujem, že tá milá teta, s ktorou som mal test verbálneho prejavu, ma štedro ohodnotila osmičkou. Asi že som ju tak pekne pobavil. Pevne dúfam, že najbližších pár rokov to nebudem musieť opakovať!

Nuž, tak takto sa mám. A vy?


Komentáre