Možno to znie neuveriteľne, samého ma to celkom prekvapilo, ale vôbec sa nevyhýbam písaniu na objednávku. Len tak z fleku si spomeniem na dve moje ďalšie diela, ktoré vznikli, pretože sa niekomu niekam hodili.
Amália však nie je celkom ten prípad – pôvodne mala byť v bratislavskej prílohe ktoréhosi denníka, ale rozrástla sa do takých rozmerov, že sa tam jednoducho nezmestila. Prišiel som tak síce o honorár, ale vôbec ma to nemrzí – Amália a jej Nemilosrdný hlas mi prirástli k srdcu.
Pritom sa v poviedke toho veľa nestane a pointa je taká nenápadná, že doteraz hádam ušla každému. Ani trochu ma to nevyrušuje. A vás by tiež nemalo. Pozývam vás na krátku, ale veľmi dôležitú cestu električkou číslo 3. Nastúpte, usaďte sa a pozerajte, kto sedí na mieste vodiča.
Amália má svoj portrét v Rodinnom albume.