Klokaní steak
Prvé, čo budeme potrebovať, je prirodzene klokanina. Hľadajte vo hypermarketoch, kým ju nenájdete. Inak vám totiž neostane nič iné, len sa cvičiť v hode bumerangom a navštíviť najbližšiu zoologickú záhradu.
Prvé, čo budeme potrebovať, je prirodzene klokanina. Hľadajte vo hypermarketoch, kým ju nenájdete. Inak vám totiž neostane nič iné, len sa cvičiť v hode bumerangom a navštíviť najbližšiu zoologickú záhradu.
Reportérka pomerne prekvapene skonštatovala, že podobné výstrelky, ktoré zďaleka neboli zriedkavosťou, kluby až donedávna mlčky tolerovali. Skupinový sex bol pre nich formou teambuildingu.
Prečo, pre všetko na svete, sa moja interná sviňa aktivizuje týmto spôsobom? Prečo týram slušne vychovaných domorodcov, ktorí sa snažia byť ku mne čo najzdvorilejší?
Včera, v piatok trinásteho, sa dym z ohňov vovalil do Melbourne. Mesiac sa sfarbil do červena, oznamujúc tragédiu.
Najväčší cintorín v Melbourne je zelenší – teda, bol by, keby nebol po uplynulých horúčavách úplne vyprahnutý. Znepokojivý je však ešte viac. Nie každý deň vidíte na vlastné oči, ako tragicky umiera pamäť.
Veľmi zriedka sa dá filozofia celého národa zhrnúť do dvoch slov. Austrálčania to dokázali. “No worries” nie je len odpoveďou na poďakovanie, ale tiež výrazom pre súhlas.
“Vy ste manželia?” oborila sa na mňa teta v stánku Dopravného podniku Bratislava na hlavnej stanici. Ostal som v pomykove.
Uvarený, roztápajúci sa, polomŕtvy – to sú najčastejšie odpovede, ktoré v týchto dňoch dávam na všetečnú otázku, ako sa mám.
Nie je to tak dávno, čo sa moja existencia z celého bytu zmrštila na povolených dvadsať kilogramov v kufri. Bolo v tom čosi desivé.
A zrazu som pochopil, prečo sa niektorí ľudia zo zahraničia vracajú domov s tým, že si tam nevedeli zvyknúť. Boli to samé takéto maličkosti, tisíckrát nič, čo umorilo osla. Bola to práve cudzota bežných vecí.