Krvavý mesiac nad Melbourne
Včera, v piatok trinásteho, sa dym z ohňov vovalil do Melbourne. Mesiac sa sfarbil do červena, oznamujúc tragédiu.
Kategória: Blog
Keď umiera pamäť
Najväčší cintorín v Melbourne je zelenší – teda, bol by, keby nebol po uplynulých horúčavách úplne vyprahnutý. Znepokojivý je však ešte viac. Nie každý deň vidíte na vlastné oči, ako tragicky umiera pamäť.
Smolničky
Počul som to už tisíckrát: smoliari neexistujú, to je všetko len v našej hlave. A viete čo? Vôbec to nie je pravda. Ľudia-smolničky existujú. Priťahujú smolu ako magnet.
No worries!
Veľmi zriedka sa dá filozofia celého národa zhrnúť do dvoch slov. Austrálčania to dokázali. “No worries” nie je len odpoveďou na poďakovanie, ale tiež výrazom pre súhlas.
Nájdi desať rozdielov
“Vy ste manželia?” oborila sa na mňa teta v stánku Dopravného podniku Bratislava na hlavnej stanici. Ostal som v pomykove.
Domov je… kde?
Jedna stará definícia hovorí: Domov je tam, kde je tvoje srdce a zubná kefka. Dnes sa cítim trocha zneistene. Zubnú kefku si nosím so sebou.
Ako sa mám: Uvarene
Uvarený, roztápajúci sa, polomŕtvy – to sú najčastejšie odpovede, ktoré v týchto dňoch dávam na všetečnú otázku, ako sa mám.
Ako sa mám: mravne
Vševedúca Konferencia biskupov Slovenska ma poučila, že kým som tu, nehrozí mi mravné spustnutie, zatiaľ čo v zahraničí sa zvlčím.
O kufor viac
Nie je to tak dávno, čo sa moja existencia z celého bytu zmrštila na povolených dvadsať kilogramov v kufri. Bolo v tom čosi desivé.
Už vás rozplakal slivkový lekvár?
A zrazu som pochopil, prečo sa niektorí ľudia zo zahraničia vracajú domov s tým, že si tam nevedeli zvyknúť. Boli to samé takéto maličkosti, tisíckrát nič, čo umorilo osla. Bola to práve cudzota bežných vecí.