Kategória: Ľudia, veci a javy

Boli by sme v nebi. Ale to nie je celkom presné. Veď čo by robili prasce s krídlami?

Osud nás zaveje do najrôznejších situácií. Tak napríklad som sa ocitol vo verejnej práčovni.

109, 109 a 109. Chce mi tým osud niečo naznačiť?

A tak v jeden rok sa naša teta rozhodla, že aj s babkou prídu trochu rozšíriť smutne zredukovaný počet rodinných príslušníkov. Všetko išlo hladko až do momentu, kedy teta pod rozžiareným stromčekom nemenej rozžiarene zanôtila: “Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa!”

Šimon je možno frustrovaný, pretože pri svojej upratovacej ceste vždy narazí na jednu skutočne záhadnú miestnosť. A nevie sa do nej dostať.

Zakysanka Ukvákaná: postaršia pani, ktorá všetko vidí čierno, na všetko sa sťažuje a s ničím nie je spokojná. Rozpráva neprestajne, ťahavým, smutným, nosovým hlasom.

Obrazu dominovala červenovlasá dáma v rozšafnej renesančnej póze, mierne zaklonená. Jednu ruku mala dramaticky rozhodenú, v druhej zvierala čosi, čo zotrel čas.

Idú Vianoce. Zaželajte si pod stromček plyšového maca. Ktovie, možno niekedy budete potrebovať objatie.

Napadla mi vskutku opovrhnutia hodná myšlienka. Ale skutočne. Musím rovno povedať, že som sa zahanbil. Až som sa sám vyhrešil.

Nie som práve filozofický typ, ale jednu zo životných právd som pochopil veľmi rýchlo, dokonca tuším ešte v detskom veku.