Toto by nášho premiéra nesmierne potešilo. Tu u protinožcov sa totiž chodí zásadne vľavo. Netreba snáď ani hovoriť, že miestami je to problém. To si totiž neuvedomíte a zrazu zistíte, že idete po chodníku a okoloidúci Austrálčania idú všetci v protismere a chápavo sa usmievajú. Napravo tu totiž chodia turisti z Európy. Roztomilá Číňanka sa vám dokonca ospravedlní, keď jej spoza rohu vbehnete do cesty. No trapas. Automaticky sa vždy dostanem na pravú stranu chodníka a násilím sa musím premiestniť doľava.
Prirodzene, že všetko sa odvíja nie od chodcov, ale od áut. Tu sa jazdí vľavo, čo úplne zabíja aj posledný zvyšok mojich biednych šoférskych schopností a nadobro ma diskvalifikuje v prípadných zamestnaniach, kde treba vodičák. Občas je to poriadny nápor na mozog, keď vidíte akosi pošahaný autobus, ktorý má dvere – na opačnej strane. Preto zatiaľ uprednostňujem pri doprave vlaky – autobusy sú skrátka na mňa priveľa.
Vľavo sa stojí aj na eskalátoroch a miestni to dôsledne dodržiavajú. Aj na tých najužších pohyblivých schodoch totiž vytvoria dva prúdy. Jeden slušne stojí vľavo a ponecháva druhú polovicu schodov rýchlobežcom, ktorí po schodoch vystupujú hore. Samozrejme, občas sa nájde turista, ktorý aj s kufrom zablokuje pravú stranu, až mu začne byť divné, že nikto nestojí pred ním a za ním sa s miernou nemou výčitkou na tvári grupujú ľudia…
A keď sme už pri tých opačnostiach: množstvo ľudí mi referovalo, že v Austrálii sa voda v umývadle točí naopak. Vážení: nie. Je to pomerne rozšírená povera, založená síce na časti pravdy, ale stále povera. Tzv. Corioliho sily totiž síce naozaj pôsobia, ale len na veľké masy, napríklad vzduchu, preto sa po Zemi hýbu cyklóny a anticyklóny.
Ibaže na vodu v umývadle či v záchode Corioliho sily nestačia. Pohyb vody v nich ovplyvňuje smer, akým voda do príslušnej nádoby natečie a povrch, po ktorom prúdu. Takže nie, voda si tu tečie, ako sa jej chce.