Mackovia synchronizovane dvíhajú nohy

Sedia vedľa seba, pripravení čertvie načo. Vyhráva vianočná hudba, okolo nich zúria prípravy na distribúciu darčekov poslušným deťom. Stará Clausová je už mierne groggy, sem-tam podnikne chabý pokus vstať, ale vždy sa skydne naspäť na stoličku. Asi jej dlho trvalo, kým pri varení presne trafila tú správnu chuť vianočného punču.

Jeden zo Santových pomocníkov sa v rámci obednej prestávky (aj na severnom póle platí Zákonník práce, vieme?) vybral trochu si zalyžovať. Je tridsať stupňov a bude len viac.

Podobne ako doma na Slovensku, aj v Austrálii ma občas chytí intenzívny pocit, že niečo nie je v poriadku s realitou. Doteraz najväčším šokom sú pre mňa autobusy a električky s dverami na opačnej strane. To len tak nerozdýchate. Inak sa dá zvyknúť na všetko, ibaže to chvíľu trvá.

Aj obyvatelia sa snažia sprzniť záhrady zo všetkých síl

Ako som správne predpokladal, blížiace sa Vianoce budú na moje vnímanie ešte väčší nápor ako priesvitné ryby. Akoby nestačilo, že môj úbohý organizmus je z ročných období načisto dopletený. Z končiacej zimy som sa preniesol do vrcholiaceho leta. Kým som sa stihol spamätať, nečakane prudko nastúpila jeseň a po nej zima. Miestna verzia jari je tiež trochu hysterická, v jeden deň drkocete zubami a na ďalší deň skáčete do studeného mora, inak vám hrozí uvarenie vo vlastnej šťave.

Ešteže obchodníci v tom majú jasno. Od polovice októbra zatrúbili na Veľký Vianočný Útok. Obchodný dom Myer svoje schody vyzdobil hneď niekoľkými vianočnými stromčekmi, len aby v hanbe neostal.

Niečo, čo by mohlo byť aj vianočným stromčekom stojí uprostred Melbourne. Zo stránok novín sa hrnú všelijaké šialené nápady, čím všetkým obdarovať svojich blízkych v najkrajšom čase roka. Čítam si to, vyvalený na pláži, nechápavo žmurkám a hlasom trpezlivého psychiatra si dohováram, že to je v poriadku, sklon zemskej osi je nespochybniteľný a hoci sa blíži leto, blížia sa aj Vianoce.

Stojím na ulici, ofukovaný vetrom nápadne pripomínajúcim prúd vzduchu zo sušičky. Keby nebolo také teplo, povedal by som, že som primrazený. Pleštím oči do výkladu, kde na spôsob mechanického betlehemu osadenstvo severného pólu maká ako celé stádo fretiek. Výroba a distribúcia darčekov nie je med lízať. Všetko sa to hýbe, bliká, vyhráva.

Tri plyšové medvedíky z nedostatku inej činnosti dvíhajú pravú zadnú v pokuse o kankán posediačky. Úbožiatka. Do decembra budú mať z toho brušné svaly, že Brad Pitt ozelenie od závisti. Najradšej by som ich z toho gymnastického otroctva oslobodil, ale niečo mi navráva, že to je márny pokus.

Do decembra je ešte ďaleko, posmeľujem sa, vyhýbajúc sa vyhladovaným vyberačom finančnej podpory pre Červený kríž, Greenpeace, miestnu ligu proti rakovine a ďalšie nepravdepodobné organizácie. Zvykneš si, uisťuje ma môj interný psychiater. Bude aj horšie. Vieš si predstaviť, čo tie obchody budú vyvádzať pred Valentínom?


Komentáre