Keby som stál, prešľapoval by som na mieste. Takto sa len dívam na všetky ukazovatele času v mojom okolí a odpočítavam čas do konca pracovnej doby ako dieťa odpočítava dni pred Vianocami. Nie, nečaká ma vzrušujúce rande. Len čakám, kedy mi na dvere zaklope technik a zavedie internet.
Nie žeby som čakal až tak dlho. Nemusel som dokonca ani nikam chodiť a vypĺňať haldy papiera s bizarnými otázkami. Ja som jednoducho nedočkavý. Internet, spojenie so svetom, s ľuďmi, nevyhnutnosť pre nás, závislákov na informáciách.
Viem, že niektorí nad tým ohŕňajú nosom a horujú za to, aby sme vstali od počítača a išli do prírody. Nuž tak si choďte, obzvlášť teraz, brodiť sa po pás vo vode a biedne zahynúť v novovytvorených močiaroch. Či sa nám to páči alebo nie, internet je každodennou realitou a pre niektorých dokonca nevyhnutnosťou. Globálna sieť zmenila ľudskú spoločnosť zásadným spôsobom, rovnako ako kedysi splachovacie záchody, železnica, automobily, lietadlá a televízia.
Skutočne si už neviem predstaviť, že by som sa zrazu ocitol bez internetu. Bez televízora sa zaobídem, ani káblovku som si nedal zaviesť. Stačí mi to, čo chytím na kus alobalu. Ale internet? Nehrozí. Okrem pošty a ďalších praktických vecí najčastejšie využívam internet na snorenie. Niečo ma niekde zaujme a pátram na webe po ďalších informáciách. Zo žiadneho praktického dôvodu, len z čírej zvedavosti.
Je mi jasné, že to nie je žiadne hĺbkové štúdium. Je to len rozširovanie plytkého rozhľadu. Nevadí. Je to vždy lepšie ako nezaujímať sa o nič. Bol som tomu stavu už veľmi blízko a snáď sa tam nedostanem. Nikdy.
V tom mi internet pomáhaj.