Poďakovanie pani susede

Silvester, ktorý čerstvo prešiel do histórie, bol zaujímavý napríklad aj tým, že oproti doterajším bolo omnoho menej výbuchov ešte pred úderom dvanástej hodiny. Možno si ľudia všimli, že je zakázané používať zábavnú pyrotechniku mimo hlavného bengálu o polnoci. Práve nad zábavnou pyrotechnikou som dumal, keď sa svet otriasal v základoch a vzduch sa plnil sírovým dymom (to bude zase kyslých dažďov!). Už len na oblohe ste mohli vidieť, aké všelijaké ohňostroje ľudstvo vydumalo. A dokonca to možno označiť za celkom príjemné využitie pušného prachu. Ani pomenovať sa všetky tie svetielka a rachoty nedajú.

Ale nebolo to vždy tak. Pamätáte sa? Nie je to až tak dávno (aspoň si to navrávam), čo najdostupnejšou pyrotechnikou pre súkromné osoby boli pašované petardy. Ohňostroj na Silvestra bol vtedy skutočným divadlom, aj keď na dnešné pomery tak trochu chudobným. Žiadne rozprskávajúce sa kytice, vyletovali rakety pekne sólo.

My súkromné osoby sme stáli na balkónoch a v snahe priložiť ruku k dielu sme sa uchyľovali k najdostupnejšiemu riešeniu: hádzaniu prskaviek. U nás vo dvore to vtedy vyzeralo vcelku zaujímavo: zo štyroch domov vyletovali horiace prskavky a končili v snehu (či na zemi, ak nenasnežilo). Ochrancov prírody z toho možno šľak triafal, ale v tej chvíli to bolo pekné.

Časy sa zmenili. Z balkónov a striech chrlia ohňostroje rímske sviece a ďalšie výmysly kreatívnych výrobcov. Každý si môže odpáliť svoju vlastnú svetlicu. Všetko to búcha a nedajbože sa ocitnúť príliš blízko nejakého pyrotechnického nadšenca.

Lenže včera som na balkóne uzrel pani susedu, ktorá s nefalšovaným nadšením zapaľovala prskavky a odpaľovala ich do snehu skúseným vrhom. Ďalších ľudí na balkóne to až tak nebavilo, hodili si po jednej-dvoch a zaliezli. Pani suseda ale vytrvala, kým nevyhodila aj poslednú prskavku. Potom ešte chvíľu stála a pozorovala ich, kým nedohorela aj posledná.

A mne v tej chvíli pripadol tento pyrotechnický kúsok ako najvydarenejší z celého Silvestra. Pripomenul mi detstvo a dobre sa dívalo na radosť, s akou dotyčná pani metala horiace prskavky. Dúfam, že sa jej splní každé želanie, ktoré sa jej v tej chvíli mihlo hlavou. Ja som mal iba jedno: aby sme sa takto na balkóne uvideli aj na budúci rok.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.