Musím sa priznať, že takto som si príchod do Austrálie nepredstavoval. Zmieta mnou kríza, je mi zle, spím veľmi zvláštnym spôsobom… Všetko okolo je cudzie, skoro až nepriateľské. Potím sa ako “novicka před vysvěcením”, povedal by doktor Štrosmajer. Nedeľa ráno, po vašom sobota v noci, však už bola dňom A dosť! Ráno bolo slnečné, volalo von, takže mi nič nebránilo schmatnúť foťák a vybrať sa na výpravu za kávou.
Káva: v papierovom pohári, s mliekom, obrovská porcia. Stačil hlt a bolo po predsavzatiach. Usalašil som sa na fontáne a ládoval telo obľúbenými škodlivinami. Pre všetkých, ktorým záleží na mojom zdraví: tam to zatiaľ aj skončilo. Ďalšiu dávku si nechám až zase na skutočne zlý absťák.
Účinok bol v každom prípade dych vyrážajúci: rozšírilo sa mi zorné pole a ja som si s úžasom uvedomil, uprostred akého neskutočne krásneho miesta sedím. Poďho foťák do ruky a trochu neohrabane, ale nadšene fotiť. Nie, prvé fotografie nebudú s Operou ani morom. Prvé fotky budú z trhoviska!