Prax 3.2: Ako doma

Mám obrovskú výhodu, že na rehabilitačnom oddelení som už pôsobil, takže na súčasnej praxi ma už máločo prekvapuje a pohybujem sa tu s väčšou istotou ako moji spolužiaci. Ďalšie šťastie ma postretlo, keď mi ako patrónku pridelili čerstvú absolventku. Paradoxne, je to obrovská výhoda. Absolventi sú ešte plní energie, netrpia prevádzkovou slepotou, ochotne vysvetľujú a nechajú študentov skúšať, čo vedia. A tak som dnes robil všetko možné a tuším aj nemožné.

Hlavnou výzvou dňa bola pacientka po porážke, s hadičkou v nose a hnačkou spojenou s inkontinenciou. Okrem toho, že som tú hadičku vyplachoval, párkrát sme ju dnes umývali a vymieňali znečistené časti oblečenia a posteľnej bielizne. Moja patrónka súcitne poznamenala, že mám perfektný prvý deň. Na to som sa len zasmial a uistil ju, že som už videl čosi stokrát horšie.

Vedomosti sú fajn, ale stále viac som presvedčený, že hlavnou devízou zdravotnej sestry sú skúsenosti. A to som si na oddeleniach skutočne odkrútil iba štyri týždne. Ale pacientka na čísle desať mi silne pripomenula pacientku z psychiatrie, ktorá nemala ani šajnu (a vysvetliť si nedala), ako si stravou zvyšuje krvný cukor do nebies. Pacientka na čísle osemnásť mi zase silne pripomenula pacientku z mojej prvej praxe – veľmi zábavná, ale svojhlavá a manipulatívna.

Na rozdiel od psychiatrie, na ďalší deň strávený na rehabilitácii sa teším. Aj keď hrozba, že niekomu budeme musieť napichnúť žilu, stále trvá.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.