Niektorí už možno poznáte mojich susedov – Škrekľavú Ježibabu a jej manžela zvaného Fuck-You-Bob. Žijú vo vedľajšom dome. Ich pozemok je od nášho oddelený nepriehľadným plechovým plotom, ktorý im nanešťastie dáva pocit absolútneho súkromia. To ústi do toho, že sa naplno oddávajú svojmu najväčšiemu koníčku, totiž hluku.
Piatky ako tento sú kritické. Týždeň je za nami, tak ho zakaždým oslavujú tým, že sedia na zadnej verande, počúvajú pesničky z rokov šesťdesiatych a staršie, no a skôr či neskôr sa poriadne pohádajú.
Dnešok nie je výnimkou. Dusná horúčava ustúpila večernému chládku, cvrčky cvrlikajú a u ježibábeľov je pravidelné disko pre starších a pokročilých. Na osvieženie si dávajú vianočné pesničky. Keď Frank Sinatra spustí Jingle Bells, Škrekľavá Ježibaba z plného hrdla spieva s ním.
Ako si môžete ľahko domyslieť, ak sa niekto volá Škrekľavá Ježibaba, mnohé to vypovedá aj o jeho speváckych kvalitách. Celkový zážitok je zhruba porovnateľný s pocitom, ako keď vám vystrelia mozog z hlavy. Alebo si začnete prinajmenšom úprimne želať, aby vám radšej vystrelili mozog z hlavy.
Pán manžel, ktorý sám nemá najpríjemnejší hlas, samozrejme nezabudne milovanú ženušku podpichnúť, vďaka čomu sa dočká nežného “Fuck you, Bob!” Ale tam to zatiaľ končí, hádka príde až neskôr.
Mám otvorené okno, počúvam Sinatru v krajne nedobrovoľnom a našťastie pre neho nevedomom duete a zrazu mi napadne: Škrekľavá Ježibaba je šťastná. Je príjemný večer, Vianoce sa blížia, ona sedí na verande, užíva si príjemný večer a nič viac jej nechýba.
Možno si kedysi v mladosti presne takto predstavovala svoj život v neskoršom veku – ťažká pohoda na záhrade, adolescentné deti bezpečne vzdialené, opíjajúce sa kdesi v meste, manžel spacifikovaný, a ona si sedí, nohy vyložené a plaší netopiere.
Možno si to predstavovala inak. Možno sa videla ako nóbl manželka nechutne bohatého podnikateľa. Možno snívala o kariére herečky či speváčky prvej triedy. Alebo trebárs chcela letieť do kozmu, netušiac, že jej podráždený sused ju vo svojej prebujnelej fantázii vidí nanajvýš ako pilotuje metlu. Ale na tom nezáleží. Podstatné je, že je počuteľne spokojná.
Idem preto poopraviť svoje sny. Vidím sa, ako o pár rokov sedím na verande, nohy vyložené, z plného hrdla si spievam čosi z mojej mladosti, prípadne z mladosti mojich rodičov. Nešťastných susedov za plotom ignorujem, aj keď moje spevácke nadanie je len o čosi znesiteľnejšie ako vreskot Škrekľavej Ježibaby. Je mi to fuk.
Záleží na dnešnom večeri, na cvrlikaní cvrčkov, sviežom vzduchu a vyložených nohách.