Môj organizmus ma musí nenávidieť až za hrob. Z konca zimy som ho preniesol do omračujúceho tepla a vlhka. Žiadna jar sa nekonala a leto trvalo necelý mesiac. Tak sa mi moje telo mstí. Inak si to neviem vysvetliť – vonku je 15 stupňov a mňa drgľuje od zimy.
Pritom som založením ľadový medveď, pre ktorého je 15 stupňov príjemným sviežim prostredím. Asi to robí tá vlhkosť vzduchu. Akoby nestačilo, že som pri mori, ešte aj prší. Už asi dva týždne v jednom kuse. Lezie mi to na mozog. A to je ešte len apríl. Že vraj obvykle to takto v Austrálii nevyzerá, v apríli sa inak celkom bežne chodieva ešte aj na pláž… Fajn, ale to mi nepomáha.
Na pláž zabudnite, ledaže by ste patrili k otužilcom. Ešte aj tie obrovitánske šváby, ktoré ma neprestávajú desiť, niekam zaliezli. Prší a prší a ja som sa rozhodol, že dosť bolo povaľovania sa, ide sa pracovať. Hádam už aj načase by bolo, predsa len, hoci som tu už videl citrusovník (ťažko identifikovať, na čo sa nakoniec tie trávovo zelené plody zvrhnú), dolárovníky nerastú nikde.
A teda že doláriky sú treba! Platiť bývanie, dopravu a potravu – skrátka, presne to, čo je v Austrálii najdrahšie. Ale o jedle ešte bude reč inokedy, tak sa obmedzíme na konštatovanie, že si ho treba za niečo kúpiť. Veď len pre život nevyhnutná káva od milých Číňanov, ktorí sa už naučili, akú pijem, stojí dva doláre!
Keď sa minú ostatné nápady, treba začať pracovať. A tak som svedomito brúsil po internete a hľadal nejakú prácu na čiastočný úväzok. Zahraniční študenti väčšinou pracujú v reštauráciách a upratovacích službách, ale keď mne sa to vidí také obyčajné! Nedalo by sa nájsť niečo o dosť zaujímavejšie? Alebo budem ako môj spolužiak Michael, ktorý v nejakej reštike robí do noci a potom v škole spí? No, povedzme si, že umývanie riadov ešte vždy ostáva ako posledná možnosť, skúsme radšej niečo podnetnejšie.
Čo tak napríklad – zberač húb? Neuveríte, ale aj takú prácu ponúkajú. Ibaže – odhliadnuc od toho, že to môže byť masaker na chrbát, taký zberač musí mať vlastné auto. Neviem, načo, ale náležite ma to vyraďuje ako potenciálneho uchádzača. Nevadí, listujem ďalej.
Hmmm, prečo, dopekla, nie som kozmetička? A prečo som ja hlupák nešiel na strednú zdravotnú? Sestričky tu hľadajú všade a sľubujú im modré z neba. Neviem síce, ako by sa pacienti tvárili, keby som im svojimi trasľavými rukami išiel pichnúť injekciu, ale nechajme to, je to irelevantné. Nie som ani kaderníčka, ani kozmetička, ani zdravotná sestra. Moja škoda.
Za chyby v mladosti sa platí, poúčam sa a hľadám ďalej. Všade je ale nejaký problém – najmä s pracovným časom, s ktorým nezosúladím školu, ani keby som sa pokrájal. Niektorí dokonca vyžadujú iba Austrálčana s trvalým pobytom. Zasrani xenofóbni. Veď čo už preboha záleží na tom, či knihovník robiaci katalogizačné záznamy je odtiaľto alebo z Marsu? Nie aby boli radi, že sa im na tú pozíciu vôbec niekto hlási!
A čo tak pisárka? Veď to som aj robil, nuž prečo nie? Au, požadovaná presnosť 98 %! Tak to ani omylom, sakra, prečo musíme mať inú klávesnicu? Ani počas najhlbšieho sústredenia nedokážem napísať na anglickej klávesnici ani polovicu všetkých Z a Y správne! A prepisovanie z diktafónu, no zbohom, amen, tma. Som rád, že rozumiem nášmu učiteľovi, kdeže diktáty s austrálskym prízvukom! Z rovnakých dôvodov škrtám aj všetky posty recepčných. V telefóne počujem hlas, ktorý hovorí čosi, ale kdeže komunikovať!
Začína to byť skľučujúce, na ponúkanú pozíciu editora on-line obsahu britskej telekomunikačnej firmy kliknem už len tak zo zvyku – a vypadnú mi oči. Jednou z hlavných pracovných povinností je kontrolovať obrazový a video materiál pre dospelých, či neporušuje zákony a publikačné pravidlá onoho operátora. Inými slovami, či je porno dostatočne nevinné a nevystupujú tam deti, zvieratká, prípadne netečie krv. Tak to ma podrž, hovorím si. Už ste počuli o niekom, komu v pracovnom čase platia za to, aby na firemnom počítači pozeral porno? Nepochybne to už po dvoch hodinách môže byť poriadna otrava, ale aj tak!
No nič, pre istotu tam pošlem CV, však prax editora mám, a idem spať. Vo sne ma strašia nekonečné hory špinavých riadov a čínski kuchári, ktorí sa na mňa škaredo dívajú. Nebudím sa zaliaty potom, ale to len preto, že ešte stále je tu hnusná zima a drkocem zubami…