Otázka pre nádejných detektívov: zistili ste z ponúkaných indícií v predchádzajúcom článku, čo sa chystá? To ste teda mali. Indície boli jasné: cesta do Melbourne a zmienka o tom, že beriem aj foťák, ktorý neváham použiť. Záver: chystá sa fototrip po druhom najväčšom meste Austrálie, ktoré čo do počtu obyvateľov bude v dohľadnom čase najväčším. Melbourne, hlavné mesto štátu Victoria, odveký rival Sydney.
O pozíciu hlavného mesta súťažili zúrivo, ani jeden nechcel ustúpiť. Aby vôbec Austrália nejaké hlavné mesto mala, voľba padla na mesto uprostred vzdialenosti medzi nimi – dovtedy ničím nezaujímavú Canberru. Nad ňou som iba preletel, mojím cieľom bolo práve mesto na rieke Yarra.
Rozdiel medzi oboma rivalskými mestami už na prvý pohľad spočíva v tom, že Sydney sa zo všetkých síl snaží byť pekným mestom, príťažlivým pre turistov. Mojkajú si svoje pamiatky a malebnosti.
Melbourne na krásu kašle. Pred nerušeným výhľadom uprednostní radšej stromy, čo je skvelé, ale aj káble a drôty trolejového vedenia. Skutočne, získať peknú fotku v Melbourne je výzvou pre profesionála. Ja amatér som v lepšom prípade sklamane skladal foťák, v horšom prípade sa chytal za hlavu nad výsledkom.
Hlavné mesto Victorie na mňa pôsobí ako mesto, kde sa predovšetkým žije. Všetko vyzerá funkčne a logicky. Nosným dopravným systémom sú električky, pričom na rozdiel od Sydney sú tu s označovaním zastávok, cestovnými poriadkami a mapami omnoho ďalej. Keď nasadnete do autobusu v Sydney, ostáva vám len modliť sa. V Melbourne stačí sledovať názvy a čísla zastávok.
Á propos, električky. Môj mozog dostal zase zabrať, keď som sa musel potýkať s tým, že tu chodia opačne. Stojíte na zastávke, zo zvyku sa dívate doľava, kedy už tá vec príde – a ona vám zahučí za chrbtom.
Okrem moderných vozidiel tu stále fungujú aj prehistorické električky, niektoré krúžia mestom ako doprava pre turistov. Z ďalších troch sú zase reštaurácie, čo je pôvabný nápad, len neviem, kto by chcel dobrovoľne jesť v jedálnom vozni, keď nemusí.
Ďalšia kuriozita je nechcená a skoro som spadol z nôh, keď som ju zbadal. Melbourne sa má zjavne dobre, pretože stavebný ruch je tu veľmi čulý. Aj kráľovská nemocnica pre deti sa renovuje – ale McDonald’s na jej prízemí čulo funguje. Nechcel som veriť vlastným očiam – predstavte si, že by sa o niečo takéto pokúšali kdekoľvek inde. Nuž ale proti gustu…
Melbourne je takisto na brehu mora, ale na moje prekvapenie sa Melbournčania viac starajú o rieku Yarru.
K moru v centre mesta som sa nedostal, ale zašiel som si do prístavu, ktorý je prístavom bez všetkej srandy – kotvia tu lode všetkých rozmerov a týčia sa žeriavy. Hoci je pláž neďaleko, pôsobí opustene – v Sydney by okolo nej vyrástli reštaurácie a kaviarne, tu ich musíte hľadať.
Naproti tomu Yarra je napriek ohavnej farbe a pochybnej čistote vzorne upravená, brehy malebné, mosty štýlové. Možno je to niečo ako historická pamäť – len vďaka rieke sa tu mohli prví kolonisti usídliť. Mimochodom, jedným z nich bol Batman. Nekecám!
