Síce viem, že sa dá existovať v civilizácii aj bez internetu, ale radšej to neskúšam. Je to asi o niečo menej škodlivá závislosť ako kopa ďalších, ale načo riskovať absťák? Ešte šťastie, že mám relatívne spoľahlivé pripojenie s minimálnymi výpadkami – nanešťastie, internet zásadne vypadáva vo chvíľach, keď ho skutočne potrebujem. Tak aj naposledy. Popoludní mi volali z práce, že je treba čosi vykonať. Samozrejme, že presne v tej chvíli sa dátový tok zastavil. Modem rozjarene bliká, je zle, je zle.
Ako skúsený užívateľ nepodlieham panike. Overíme najprv káblovku. Televízia ide. Dobre. Vypneme modem. Zapneme modem. Blik, blik. Odznova. Vypneme modem, vypneme počítač, chvíľu počkáme, zapneme. Blik, blik. Overíme všetky sieťové pripojenia. Zdá sa, že to funguje, až na to, že to nefunguje.
Po pol hodine mi je jasné, že vlastnými silami a možnosťami internet nerozbehnem. Nasleduje krízový scenár: voláme helpdesk. Automatická tetuška ma naviguje, poslušne stláčam jednotky a trojky, a kým sa dostanem k živému operátorovi, uplynie asi päť minút. Konečne mi do ucha zašvitorí vycvičený profesionálny mladý muž s otázkou, ako mi môže pomôcť.
“Dobrý deň prajem, mám taký problém, vypadol mi internet. Televízia ide, nepomohol reštart modemu ani počítača, systém sa zdá byť v poriadku. Na modeme mi bliká… Uch… Nebliká. V tejto chvíli sa to rozbehlo. Ehm… Ďakujem vám…”
No čo, aspoň som dotyčného rozveselil.