Kategória: Ľudia, veci a javy

“A teraz si predstav, že nečakane zomrieš v spánku a keď budú vylamovať dvere, okrem očakávaných nepríjemností nájdu aj celú chodbu zasvinenú ihličím.”

Tak neviem. Možno to bude tým, že môj dedko sa narodil v Nebojsi. Alebo mám nejaký defekt na mozgu. Alebo si vymyslite tucet iných dôvodov. Jedno je isté: ja akosi… Read more »

Mám nápad, ako do roka vyzbierať dostatok peňazí na stavbu troch liniek križujúcich celé mesto. Boli by aj štyri, ale keďže poznáme Slovensko, vieme, že aspoň štvrtinu niekto ukradne.

“Ešte budete raz s nostalgiou spomínať na stredoškolské časy, ako vám bolo dobre. Až sa budete chcieť vrátiť.” Prd baraní!

Milé deti, priznám sa, že viem príliš málo na to, aby som si dovolil niečo vám radiť. Jedno mi však nedá pokoja a musím to povedať.

Samozrejme, cvoci ako ja hneď začnú premýšľať o živote za záclonami. Čo sa tam deje? Aké majú temné alebo hoci aj smiešne tajomstvá?

Fungujem na predlžovačkách. Bývam totiž v relatívne starom dome, kde elektrické rozvody projektovali s myšlienkou, že v jednej domácnosti sa zase tak veľa spotrebičov nenájde.

Je to už naozaj stará pani, býva vo vedľajšom vchode. A chodí na prechádzky. Pravidelne. Podopiera sa barlami z oboch strán. A ide. A ide.

Nemali by ma niektoré veci už zlostiť, napokon, zvykli sme si na kadečo. Ale aj tak, raz za čas sa stane, že sa skrátka nakrknem.

Obchodíku obďaleč kraľuje nafučaný mladý muž. Ani on sa s turistami nebaví inak ako vo svojom rodnom jazyku. Však majú oči, pozrú si na displeji pokladne, koľko majú platiť.