Mŕtvolný jed

Tá teta vyzerala ako obyčajná mama kohosi. V oboch rukách nákupné tašky, neupravené vlasy a čakali by ste, že jej na tvári sedí unavený výraz a ustato premýšľa o tom, čo navarí na večeru.

Chyba.

Tvár skrivená zúrivosťou a vykrikujúc kopala do dverí okresného úradu v Komárne. O pár minút na to ma zadržala polícia. Chlapci v zelenom si nedali vysvetliť, že som novinár a len si robím svoju prácu. Deväťdesiate roky a Mečiarova vláda sa chýlili ku koncu.

Na začiatku boli dve školy v komárňanskom okrese, ktorých žiaci si odmietli prevziať dvojjazyčné vysvedčenia. Napätie na juhu stúpalo, až vyvrcholilo pamätným protestom rodičov, ktorí obsadili budovu okresného úradu a musela ich odtiaľ vyviesť polícia. Mňa medzi nimi, aj keď skutočne som nemal žiadne dieťa, ktoré by navštevovalo základnú školu v Bátorových Kosihoch.

Dodnes uchovávam v pamäti krajne nechápavý pohľad policajta, keď som mu do zápisu smelo nadiktoval “slovenská národnosť”.

Všetko pominulo a ostalo zahrabané kdesi na dne mozgu ako viacmenej veselá príhoda. Radostne som zabudol na rozzúrenú pani s nákupnými taškami, ako sa snaží zdemolovať nevinné dvere.

Ale dnes vyplávala na povrch ako dobre odležaná mŕtvola z dna jazera – a bol to približne rovnako príjemný pocit. Spomenul som si totiž, že vtedy dávno som pri pohľade na tú poriadne naštvanú tetu pocítil strach. Asi za to mohli tie nákupné tašky. Obyčajná mamina sa zmenila na rozbesnenú fúriu. Takmer sa mi zastavil dych a nemohol som prestať myslieť na to, kde je hranica medzi kopnutím do dverí a kopnutím do človeka.

Tak to tu máme znova. Nafúknutá mŕtvola nacionalizmu sa vznáša na hladine a vylučuje zo seba litre mŕtvolného jedu. A práve toho sa obávam. Nie pochodujúcich debilkov v uniformách, nech už sa narodili na ktoromkoľvek brehu Dunaja. Neobávam sa najvyššie postaveného ožrana a jeho nohsledov.

Desí ma ten jed, ktorý vylučujú a ktorý z mamičiek robí zúrivé bohyne pomsty. Pretože ak ony nie sú imúnne, nie je nikto. Historické krivdy a aktuálne prieky majú desivú moc. K mladíkom, ktorí veria, že keď budú vysoko dvíhať pravicu, pomôže im to vyrovnať sa s malým penisom, sa môže pridať hocikto.

Akosi stále verím, že zapálení bojovníci za hocičo si len riešia svoje komplexy. Lenže ten mŕtvolný jed mi nedá pokoj. Naň totiž existuje jediný protijed – zdravý rozum. A ten sa u nás v posledných rokoch akosi nenosí a na rozdiel od protichrípkových vakcín ho ani nemôžeme doviezť.

Nevraviac už o tom, že naši mocní sa do podobného importu rozhodne nehrnú, nakoľko by po hromadnej distribúcii zdravého rozumu veľmi rýchlo prestali byť mocnými.

A tak nám neostáva nič iné, len sa spoľahnúť na vlastné zdroje. Aby tá jedna mŕtvola nevyhubila celé jazero.


Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *