Ako sa mám: Uvarene
Uvarený, roztápajúci sa, polomŕtvy – to sú najčastejšie odpovede, ktoré v týchto dňoch dávam na všetečnú otázku, ako sa mám.
Uvarený, roztápajúci sa, polomŕtvy – to sú najčastejšie odpovede, ktoré v týchto dňoch dávam na všetečnú otázku, ako sa mám.
Vševedúca Konferencia biskupov Slovenska ma poučila, že kým som tu, nehrozí mi mravné spustnutie, zatiaľ čo v zahraničí sa zvlčím.
Nie je to tak dávno, čo sa moja existencia z celého bytu zmrštila na povolených dvadsať kilogramov v kufri. Bolo v tom čosi desivé.
A zrazu som pochopil, prečo sa niektorí ľudia zo zahraničia vracajú domov s tým, že si tam nevedeli zvyknúť. Boli to samé takéto maličkosti, tisíckrát nič, čo umorilo osla. Bola to práve cudzota bežných vecí.
Niektorí už možno poznáte mojich susedov – Škrekľavú Ježibabu a jej manžela zvaného Fuck-You-Bob. Žijú vo vedľajšom dome.
Môj spôsob sa dá označiť jedným slovom: komplikovaný. Prisahám, na čo siahnem, to sa nejako zašmodrchá a zapletie. Hocijaký plán si urobím, vždy vyjde inak.
Okrem rôznych mladistvých gitaristov a speváčok sa po Sydney potulujú aj ľudia, ktorí sa buskingom seriózne živia. Klauni tvarujúci balóny, veštkyne, kúzelníci a predovšetkým hudobníci
Sklopte oči a pár chvíľkami ticha a rozjímania si uctite osud jedného predmetu, ktorý bol odsúdený ku skaze takmer hneď, ako zišiel z výrobného pásu
Že v Austrálii byrokracia bujnie viac ako radostne, som už mal možnosť sa presvedčiť – aby podmienkou získania práce upratovačky bol potrebný certifikát o absolvovaní kurzu, to už by rozplakalo aj Chucka Norrisa.
Sedemnásty november som oslávil tak štýlovo, ako sa len dalo. Teda nie žeby som vzal na neprajných Austrálčanov vodné delo a trochu ich vyzvŕtal pelendrekom, to nie.