Už tretí rok neomylne identifikujem definitívny koniec jari podľa toho, že sa mi do bytu začína sťahovať hmyz. Neviem, prečo to robí. Obzvlášť hmyz, ktorý v interiéroch nemá čo robiť a pochybujem, že sa mu u mňa páči.

A boli tam. Hneď vedľa stojančeka so sporo odetými devuchami bol navlas rovnaký – s povyzliekanými chlapmi. Priznám sa, niečo také som ešte nevidel.

Vystavujúc na odiv ladné krivky mojej lebky som sa vybral do mesta. Bolo mi skvele, mal som dobrú náladu… Plný energie som sebavedomo vdupotal do autobusu. A tam vzápätí vypukla panika.