Hyena

Pre ľudí je charakteristické správanie podľa určitých vzorcov. Myslím, že to je najfascinujúcejšia súčasť nášho života. Nedávno som pozoroval fascinujúci jav.

Je toľko miest, kde túžime byť. Exotické, tajomné, nedostupné, alebo jednoducho vzdialené, kam sa nikdy nedostaneme. Taká pitevňa však asi nie je miestom, kam by sa niekto túžil dostať, a to ani za živa.

Neuverili by ste, akí sme civilizáciou rozmaznaní. Ja viem, keby sme boli donútení okolnosťami vrátiť sa do praveku, veľmi rýchlo by ožili lovecké a ďalšie podobné pudy.

Nie je to až tak dávno (aspoň si to navrávam), čo najdostupnejšou pyrotechnikou pre súkromné osoby boli pašované petardy. Ohňostroj na Silvestra bol vtedy skutočným divadlom.

Uplynulé sviatky a zimnú uhorkovú sezónu som trávil tak pokojne a spokojne, ako sa len tráviť dá. Okrem umývačky riadu, ktorú postihla náhla inkontinencia, ma nikto nevyviedol z miery a bolo mi dobre.

Každý ich má. Dni zvané Svine, keď sa pokazí nielen to, čo sa dá, ale ešte aj to, čo sa nedá. Nič to, že je to v rozpore s Murphyho zákonmi. Dňom-sviniam sa neubránite, nemáte šancu.

Pokojnú nedeľnú večernú siestu narušil šialený rev. Ozval sa z vedľajšieho bytu, presnejšie z balkóna. Moja suseda sa vypäla k takému akustickému výkonu, že mi srdce skoro prerazilo hrudnú kosť. Zúfalé výkriky, hysterický plač…

Čím iným sa môžeme zaoberať 31. októbra, ak nie Dušičkami? Sviatok všetkých svätých, Pamiatka zosnulých, Halloween, skrátka v tomto čase ide výhradne o veci záhrobné.

Vyzerá ako tá najobyčajnejšia mačka obyčajná. Sivé pruhované telo, štandardné rozmery a v podstate aj prejavy. Sem-tam zamňaučí a s obľubou v týchto už predsa len chladnejších dňoch vyhľadáva polystyrén.