Chromá hydra
Obvykle hovorievam, že ak by onen faraón nebol posero a držal v zajatí Židov ešte chvíľu, prišla by posledná rana egyptská: dôchodcovia. To by už nerozdýchal.
Obvykle hovorievam, že ak by onen faraón nebol posero a držal v zajatí Židov ešte chvíľu, prišla by posledná rana egyptská: dôchodcovia. To by už nerozdýchal.
Keď predávate byt a vaša existencia sa musí scvrknúť na dvadsať kíl povolených v lietadle, je to asi ešte horšie ako sťahovanie.
Vie ma nesmierne potešiť, keď dokážem ešte niekoho prekvapiť. V prvom rade seba. A potom celé svoje okolie. Niekedy je to ťažké a vyžaduje si to nesmierne úsilie a drsné opatrenia.
Nenápadne som sa dostal do veku, keď mi pripadá prirodzenejšie zanadávať si, že mi ujde električka pred nosom, ako sa rozbehnúť a chytiť ju. Však pôjde ďalšia.
Dnes je to práve rok, čo sa moja domácnosť obohatila o ďalšieho člena. Presne 5. septembra 2006 do môjho vbytu vpadol červený štvornožec a osral parkety.
Je to jav všeobecne rozšírený – z ničoho nič, bez akejkoľvek súvislosti vám v hlave vyskočí spomienka. Na niečo viac či menej bezvýznamné, o čom by ste najskôr povedali, že ste na to dávno zabudli.
Príroda to tak zariadila, že ľudia nepožierajú zdochliny. Mŕtvolný jed totiž nedokážu ich organizmy odbúrať, a tak by bol výsledok zrejme dosť krušný. Preto je nám mŕtvolný zápach nepríjemný.
Poznáte tie hnusné rána, keď už vstávate s pocitom, že ranné prebudenie nebol práve ten najlepší nápad? Tak to sa mi prihodilo dnes.
Akosi sa vžilo, že stretávky niekdajších spolužiakov zo strednej školy sa uskutočňujú v päťročných intervaloch. Čo je vlastne celkom inteligentné.
Najlepšie nápady sa rodia na záchode, to je rokmi overená skúsenosť. Ale v poslednom čase zisťujem, že najneočakávanejšie myšlienky ku mne prichádzajú – na balkóne.