Čím to tí Austrálčania chodia?
Milé deti, dnes si povieme niečo o spôsoboch, ktoré vynaliezaví ľudia v Sydney používajú na dopravu tam a späť. Začíname náš osvetový seriál práve dopravou, pretože je v Sydney takpovediac kľúčová.
Milé deti, dnes si povieme niečo o spôsoboch, ktoré vynaliezaví ľudia v Sydney používajú na dopravu tam a späť. Začíname náš osvetový seriál práve dopravou, pretože je v Sydney takpovediac kľúčová.
Toto by nášho premiéra nesmierne potešilo. Tu u protinožcov sa totiž chodí zásadne vľavo. Netreba snáď ani hovoriť, že miestami je to problém.
Ak je v Sydney niečo fakt fotogenické, tak je to botanická záhrada. Dá sa tu pokojne stratiť, ak by vám napríklad išlo o to. Nájdete tu všetko rastlinstvo od výmyslu sveta.
Musím sa priznať, že takto som si príchod do Austrálie nepredstavoval. Zmieta mnou kríza, je mi zle, spím veľmi zvláštnym spôsobom… Všetko okolo je cudzie, skoro až nepriateľské.
Viedenské letisko je veľké, dôležité, ale medzi nami, sú tu len obchody a terminály. Niet si ani kam sadnúť, a tak tu v zastrčenej uličke sedím na zemi, čakám na svoj let a využívam wifi pripojenie.
Čože? Pocity? Ja nemám žiadne, ja som len unavený, vystresovaný, v jednom kole a neviem, či sa teším na Austráliu, ale celkom určite sa teším, až toto všetko bude za mnou.
Sedel som na pošte, v ruke obsah obálky, čo mi doporučene prišla z Viedne a ohúrene som sa uisťoval, že sa mi nesníva.
Zažmurkal som a rýchlo som si porátal zuby. Furt ich tam v dolnom rade bolo iba štrnásť. “Ale ja nemám osmičku,” namietol som neisto.
Ak sa úradníčke podarí zákerne vás zaskočiť, ste v keli. Ani dlhoročné skúsenosti vám nepomôžu, Šimľova kňažka vás nenechá vydýchnuť a spamätať sa, okamžite vám zasadí KO.
So psom mám dohodu, že pracujem do štvrtej a potom buď priletím domov, alebo mu zabezpečím babysitting, či skôr dogsitting. Len tak totiž je zaručená bezpečnosť parkiet pred strašlivou pomstou.