Čo sú to tí Austrálčania zač?
Po dvoch mesiacoch by sa azda patrilo napísať viac aj o ľuďoch, ktorí tento kontinent obývajú. Lenže zároveň je to aj veľmi ťažké.
Po dvoch mesiacoch by sa azda patrilo napísať viac aj o ľuďoch, ktorí tento kontinent obývajú. Lenže zároveň je to aj veľmi ťažké.
Po dvoch mesiacoch v Austrálii som konečne uvidel kengury! Teda nie iba jednu, a nie na obrázku! Naživo, bez plotu, keby sa mi zachcelo, môžem sa s nimi začať naháňať.
Môj organizmus ma musí nenávidieť až za hrob. Z konca zimy som ho preniesol do omračujúceho tepla a vlhka. Žiadna jar sa nekonala a leto trvalo necelý mesiac. Tak sa mi moje telo mstí.
Milé deti, dnes si povieme niečo o spôsoboch, ktoré vynaliezaví ľudia v Sydney používajú na dopravu tam a späť. Začíname náš osvetový seriál práve dopravou, pretože je v Sydney takpovediac kľúčová.
Toto by nášho premiéra nesmierne potešilo. Tu u protinožcov sa totiž chodí zásadne vľavo. Netreba snáď ani hovoriť, že miestami je to problém.
Ak je v Sydney niečo fakt fotogenické, tak je to botanická záhrada. Dá sa tu pokojne stratiť, ak by vám napríklad išlo o to. Nájdete tu všetko rastlinstvo od výmyslu sveta.
Musím sa priznať, že takto som si príchod do Austrálie nepredstavoval. Zmieta mnou kríza, je mi zle, spím veľmi zvláštnym spôsobom… Všetko okolo je cudzie, skoro až nepriateľské.
Viedenské letisko je veľké, dôležité, ale medzi nami, sú tu len obchody a terminály. Niet si ani kam sadnúť, a tak tu v zastrčenej uličke sedím na zemi, čakám na svoj let a využívam wifi pripojenie.
Čože? Pocity? Ja nemám žiadne, ja som len unavený, vystresovaný, v jednom kole a neviem, či sa teším na Austráliu, ale celkom určite sa teším, až toto všetko bude za mnou.
Sedel som na pošte, v ruke obsah obálky, čo mi doporučene prišla z Viedne a ohúrene som sa uisťoval, že sa mi nesníva.